To už naozaj strácame zdravý rozum?

To už naozaj strácame zdravý rozum
Ján Žatko

Toto leto dostala Bratislava a Bratislavčania zabrať. Najskôr prietrž mračien, ktorá zaplavila ulice, podchody a podjazdy. Potom dlhé obdobie tropických horúčav, kedy sme závideli tým, ktorí sú na dovolenke pri vode. Klimatológovia varujú že nejde o ojedinelý jav a budeme si musieť na podobné extrémy zvykať. A my to svojou činnosťou ešte zhoršujeme. To už naozaj strácame zdravý rozum?

píše: Ján Žatko

Architekt Braňo Kaliský bije na poplach

Ekológovia ale aj architekti bijú na poplach. V rozhorúčenom meste sa takmer nedá existovať. Asfaltové a betónové plochy nemajú v lete kedy vychladnúť, a pred slnkom nie je možné sa vonku skryť.

Tieň zo stromov je úplne najlepší. Kedysi sa v Bratislave sadila alejová zeleň popri cestách, robili sa bulváre,

hovorí v rozhovore pre Pravdu architekt Braňo Kaliský. Vo svojej kritike súčasných trendov vo výstavbe pokračuje:

Spevnené plochy nemajú štruktúru, cesta, ktorá sa vyasfaltuje, nedýcha. Natiahne teplo, a potom ho zase vypudí do vzduchu, neabsorbuje žiadnu vlahu. Odhad je, že 30–40 percent dažďovej vody posielame kanalizáciou, riekami na iné časti Zeme. Tých 40 percent dažďov, čo vždy zostávalo v lokalite, kde padli, dnes mizne. Tým sa ovplyvňuje globálna klíma, otepľovanie, ale hlavne si sami robíme zle.

To už naozaj strácame zdravý rozum
Spevnená plocha alias parkovisko pri cintoríne v DNV.

Upozorňuje aj na dôležitosť stromov pre zdravý život miest:

Nedokážeme umelo urobiť lepší tieň, ako je tieň zo stromov. A to preto, že na stromoch je veľmi veľa prekrytých malých plôšok, ktoré sú medzi sebou ešte aj prevetrávané, v korune stromu sú v niekoľkých vrstvách stovky listov, ktoré sa ochladzujú medzi sebou, ako medzi nimi prechádza vzduch. Navyše absorbujú UV žiarenie, a tiež teplo. Na vrchu koruny je najteplejšie. Kým sa tieň dostane k vám, je to úplne iná kvalita vzduchu.
To už naozaj strácame zdravý rozum
Dnes už nebohý strom pred bývalým zdravotným strediskom na Istrijskej ulici.

Na záver rozhovoru vysvetľuje, prečo si v centre Viedne môžeme sadnúť na zelený trávnik a v Bratislave nie:

Pretože tam je tráva zavlažovaná. U nás každý povie, že je to drahé. Lenže my môžeme zavlažovať dažďovou vodou. Sme luxusná krajina, lebo nikde inde na svete sa nezavlažuje pitnou vodou. To je nonsens. A prečo sa na zavlažovanie nevyužíva dažďová voda? Lebo politici o to nemajú záujem.

To už naozaj strácame zdravý rozum
Burggarten Gardens, Viedeň.

To už naozaj strácame zdravý rozum?

A ako to vyzerá u nás v Devínskej? Tragicky. V tomto roku padlo za obeť motorovým pílam v intraviláne našej mestskej časti viac ako sto veľkých stromov. Bez náhrady, alebo vysadením stromčekov, ktoré budú musieť rásť ešte desaťročia, kým nám poskytnú adekvátny tieň. Na úkor zelene sa budujú betónové plochy jedna za druhou. Bez rozmyslu, bez koncepcie, bez vedomia poslancov miestneho zastupiteľstva, bez vedomia odbornej komisie mestskej časti. O všetkom rozhoduje jeden človek. Raz tu, raz tam, podľa toho ako sa mu prisnilo, stále viac sa ukrajuje z verejnej zelene a stále viac nám pribúda betónových plôch. Tak ako najnovšie pribudne vo svahu na Novoveskej ulici.
To už naozaj strácame zdravý rozum
Likvidácia zelene a budovanie spevnenej plochy na Novoveskej ulici.

Hovorí sa tomu salámová metóda. Ja viem, parkovacích miest je nedostatok a tak sú vodiči vďační za každé, ktoré pribudne.  Ale aj keď sa celá Devínska komplet zabetónuje, tak to nebude stačiť. Na riešenie tohto problému treba úplne iný prístup. To už naozaj strácame zdravý rozum?

To už naozaj strácame zdravý rozum

Súvisiace články

Jeden komentár k “To už naozaj strácame zdravý rozum?”

  1. Kedysi dávno, už je to veľa veľa rokov, som natrafila v jednom odbornom časopise na krásny článok o lese, jeho funkcii a význame. Tak by som rada aj ja prispela niekoľkými údajmi na podporu „zastromovania“ našich sídlisk. Snáď si to niekedy nejaká múdra a kompetentná hlava prečíta.

    Tak teda k údajom:
    – hektár lesného porastu vyprodukuje ročne 16 – 30 ton kyslíka, poľnohospodárske kultúry len 3-10 ton

    – je dokázané, že lesy a stromové výsadby môžu vyvolať absolútne zvýšene ovzdušných zrážok vydývaním pár do ovzdušia až o 100 mm

    – lesy a stromové porasty vyrovnávajú rozdiely v kolísaní odtokov a prispievajú k rovnomernému a trvalejšiemu rozdeleniu vlahy. Spomaľujú topenie snehu a majú vplyv na zasakovanie vody do pôdy, a tým aj na kapacitu zdrojov pitnej vody. Z nezalesnenej plochy odtečie pri prívalovom daždi za časovú jednotku 6-9x viacej vody, ako zo zmiešaného porastu. To predstavuje obrovské množstvo vody, ktorá odteká bez úžitku a naviac podporuje pôdnu eróziu a odplavenie najcennejších zložiek pôdy.

    – les a stromové výsadby znižujú množstvo nečistôt v ovzduší, tuhých aj plynných. Zachytávaním prachových častí sa znižuje aj obsah mikróbov v ovzduší, ktoré sú na ne v značnej miere viazané. Mikróby usadené na povrchu listov sú tiež lepšie likvidované ultrafialovými lúčmi, lebo rastliny nastavujú listy k maximálnemu zachyteniu slnečnej energie.

    – strom s korunou o pôdoryse 150 m2 viaže viacej prachu a regeneruje viacej vzduchu než asi 3 hektáre nelesnej zelenej plochy.

    – les a stromové porasty poskytujú útulok drobných živočíchom a užitočnému hmyzu, ktoré sú v eko-systéme systémovou zložkou.
    A ešte jeden zaujímavý údaj na záver:
    – pruhvytvorený kombináciou trávy, kríkov a stromov, široký 3 metre, znižuje hladinu hluku o 25%. Hlavný podiel na znižovaní hluku majú listy.

    Je smutné, že si pílime konár, na ktorom sedíme a pritom by stačila dobrá voľa, aby sa život na sídlisku skvalitnil.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *