Toto leto dostala Bratislava a Bratislavčania zabrať. Najskôr prietrž mračien, ktorá zaplavila ulice, podchody a podjazdy. Potom dlhé obdobie tropických horúčav, kedy sme závideli tým, ktorí sú na dovolenke pri vode. Klimatológovia varujú že nejde o ojedinelý jav a budeme si musieť na podobné extrémy zvykať. A my to svojou činnosťou ešte zhoršujeme. To už naozaj strácame zdravý rozum?
Architekt Braňo Kaliský bije na poplach
Ekológovia ale aj architekti bijú na poplach. V rozhorúčenom meste sa takmer nedá existovať. Asfaltové a betónové plochy nemajú v lete kedy vychladnúť, a pred slnkom nie je možné sa vonku skryť.
Tieň zo stromov je úplne najlepší. Kedysi sa v Bratislave sadila alejová zeleň popri cestách, robili sa bulváre,
hovorí v rozhovore pre Pravdu architekt Braňo Kaliský. Vo svojej kritike súčasných trendov vo výstavbe pokračuje:
Spevnené plochy nemajú štruktúru, cesta, ktorá sa vyasfaltuje, nedýcha. Natiahne teplo, a potom ho zase vypudí do vzduchu, neabsorbuje žiadnu vlahu. Odhad je, že 30–40 percent dažďovej vody posielame kanalizáciou, riekami na iné časti Zeme. Tých 40 percent dažďov, čo vždy zostávalo v lokalite, kde padli, dnes mizne. Tým sa ovplyvňuje globálna klíma, otepľovanie, ale hlavne si sami robíme zle.
Upozorňuje aj na dôležitosť stromov pre zdravý život miest:
Nedokážeme umelo urobiť lepší tieň, ako je tieň zo stromov. A to preto, že na stromoch je veľmi veľa prekrytých malých plôšok, ktoré sú medzi sebou ešte aj prevetrávané, v korune stromu sú v niekoľkých vrstvách stovky listov, ktoré sa ochladzujú medzi sebou, ako medzi nimi prechádza vzduch. Navyše absorbujú UV žiarenie, a tiež teplo. Na vrchu koruny je najteplejšie. Kým sa tieň dostane k vám, je to úplne iná kvalita vzduchu.
Na záver rozhovoru vysvetľuje, prečo si v centre Viedne môžeme sadnúť na zelený trávnik a v Bratislave nie:
Pretože tam je tráva zavlažovaná. U nás každý povie, že je to drahé. Lenže my môžeme zavlažovať dažďovou vodou. Sme luxusná krajina, lebo nikde inde na svete sa nezavlažuje pitnou vodou. To je nonsens. A prečo sa na zavlažovanie nevyužíva dažďová voda? Lebo politici o to nemajú záujem.
To už naozaj strácame zdravý rozum?
Hovorí sa tomu salámová metóda. Ja viem, parkovacích miest je nedostatok a tak sú vodiči vďační za každé, ktoré pribudne. Ale aj keď sa celá Devínska komplet zabetónuje, tak to nebude stačiť. Na riešenie tohto problému treba úplne iný prístup. To už naozaj strácame zdravý rozum?
Súvisiace články
- Zvýšenie podielu zelene je už nevyhnutnosť
- Rozkaz zňel jasňe! 2.0
- Jediné čo nás môže zachrániť sú stromy
- Vyhrá opäť v Devínskej betón nad zeleňou?
- Výzva na zastavenie prác – Parkovisko pri Cintoríne
- Kto zabil zdravé stromy?
- Danajský dar budúcemu starostovi
- Ľudia sa hádajú a starosta stavia
- Ľudia, veď starosta sa vám smeje do tváre
- Babča, bude tu vždy tak pekne?
- Naozaj vedenie mestskej časti porušuje stavebný zákon?
- Výrub stromov na sídliskách v DNV
- Ďalšia záhadná stavba v Devínskej Novej Vsi
Kedysi dávno, už je to veľa veľa rokov, som natrafila v jednom odbornom časopise na krásny článok o lese, jeho funkcii a význame. Tak by som rada aj ja prispela niekoľkými údajmi na podporu „zastromovania“ našich sídlisk. Snáď si to niekedy nejaká múdra a kompetentná hlava prečíta.
Tak teda k údajom:
– hektár lesného porastu vyprodukuje ročne 16 – 30 ton kyslíka, poľnohospodárske kultúry len 3-10 ton
– je dokázané, že lesy a stromové výsadby môžu vyvolať absolútne zvýšene ovzdušných zrážok vydývaním pár do ovzdušia až o 100 mm
– lesy a stromové porasty vyrovnávajú rozdiely v kolísaní odtokov a prispievajú k rovnomernému a trvalejšiemu rozdeleniu vlahy. Spomaľujú topenie snehu a majú vplyv na zasakovanie vody do pôdy, a tým aj na kapacitu zdrojov pitnej vody. Z nezalesnenej plochy odtečie pri prívalovom daždi za časovú jednotku 6-9x viacej vody, ako zo zmiešaného porastu. To predstavuje obrovské množstvo vody, ktorá odteká bez úžitku a naviac podporuje pôdnu eróziu a odplavenie najcennejších zložiek pôdy.
– les a stromové výsadby znižujú množstvo nečistôt v ovzduší, tuhých aj plynných. Zachytávaním prachových častí sa znižuje aj obsah mikróbov v ovzduší, ktoré sú na ne v značnej miere viazané. Mikróby usadené na povrchu listov sú tiež lepšie likvidované ultrafialovými lúčmi, lebo rastliny nastavujú listy k maximálnemu zachyteniu slnečnej energie.
– strom s korunou o pôdoryse 150 m2 viaže viacej prachu a regeneruje viacej vzduchu než asi 3 hektáre nelesnej zelenej plochy.
– les a stromové porasty poskytujú útulok drobných živočíchom a užitočnému hmyzu, ktoré sú v eko-systéme systémovou zložkou.
A ešte jeden zaujímavý údaj na záver:
– pruhvytvorený kombináciou trávy, kríkov a stromov, široký 3 metre, znižuje hladinu hluku o 25%. Hlavný podiel na znižovaní hluku majú listy.
Je smutné, že si pílime konár, na ktorom sedíme a pritom by stačila dobrá voľa, aby sa život na sídlisku skvalitnil.
–