Tak ako inde na Slovensku, aj v Devínskej Novej Vsi sa zachovávali tradície spojené s významnými sviatkami. Veľkonočné tradície zachytáva vlastivedná monografia Devínska Nová Ves, ktorú zostavil Viliam Pokorný a kolektív a vydala ju mestská časť Devínska Nová Ves v roku 1995. Nasledujúci text z uvedenej publikácie zostavila Zita Škovierová.
píše: Ján Žatko
Cvítna nediľa
Týždeň pred Veľkou nocou (Cvítna nediľa) sa posviacali vetvičky vŕby rakyty (mácice). Posvätené vetvičky sa dávali do maštale a zastrkávali pod strechu domov, aby pomohli proti hromobitiu. Za týmto účelom hádzali z nich za búrky kúsok aj do ohňa. Vkladali sa však anpríklad aj do dier krtincov, aby krti nerýpali záhradu. Celý veľkonočný týždeň (pred Vázmi, Vieliki tajedan) bol obdobím príprav na sviatky. V domácnostiach sa čistilo a upratovalo, robilo sa veľké pranie.
Zelieni četrták
Na Zelieni četrták utíchli zvony na kostole a neozvali sa až do soboty. Do 20-tyc rokov chodievali v čase zvonenia po dedine školáci, ktorí rapkáčmi a klepáčmi nahrádzali zvonenie, robili hluk a pokrikovali: „Miráč, miráč, na zdrávo puódne!“ alebo „Miráč, miráč, na zdrávu Mariju!“
Vieliki pieták
Na Vieliki pieták zachovávali starší ľudia prísny pôst. Dospelí jedávali iba raz denne, obyčajne nezapraženú fazuľovú polievku, prípadne rezance s makom, kyslé ryby. Dodržiaval sa zákaz vykonávať práce, pri ktorých dochádzalo ku kontaktu so zemou alebo s drevom. Okrem náboženského vysvetlenia (ukrižovanie a pochovanie Krista) malo porušenie tejto obyčaje privodiť neúrodný rok.
Biela sobuóta
Pôst pokračoval i na Bielu sobuótu. Ráno sa dievčatá chodili umývať do tečúcej vody, aby boli po celý rok čerstvé a večer sa pred kostolom odohrávalo pálenie Judáša: spaľovali sa staré vence a zvyšky sviečok a krížov pozbieraných v cintoríne. Ľudia počkali, kým vatra dohorí a zobrali si z nej uhlíky – jeden pre každého člena domácnosti. Doma ich dávali do nádoby so svätenou vodou a čí uhlík klesol prvý na dno, ten mal do roka zomrieť. Pri prvých úderoch kostolných zvonov po Vzkriesení mali deti behať okolo domu a cengať kovovými lyžičkami, aby odhnali zlé sily.
Vazmiena nediľa
Na Veľkonočnú nedeľu (Vazmiena nediľa) nosili gazdiné do kostola posvätiť jedlá (chlieb, biely pletený koláč, šunku, vyprážanú kozľacinu, babu z varenej teľacej hlavy, vajec a žemlí, ďalej vajcia, chren, soľ aj iné).Z posvätených jedál musel každý doma trošku odjesť, pretože sa verilo, že majú priaznivý účinok. Kúsok mäsa sa dal zožrať dobytku, aby bol chránený pred neduhmi. Psovi sa tiež dalo z mäsa i z chrenu, aby dobre strážil dom a bol jedovatý. Posvätené vajce, ktoré bolo znesené na Zelený štvrtok, malo chrániť lodiarov (šífarov) pred utopením. Tiež sa verilo, že kto prvý dobehne s posvätenými jedlami z kostola domov, ten bude najskôr hotový so žatevnými prácami.
Vazmieni pondiľak
Šibačka a polievačka na Veľkonočný pondelok (Vazmieni pondiľak) sa vžila až v šesťdesiatych rokoch. Od popoludnia bývala v krčmách tanečná zábava.
zdroj: vlastivedná monografia Devínska Nová Ves, text: Zita Škovierová