Deti a mladí ľudia “v pandemickom období”

Zuzana Petrulová

Deťom a mládeži sa na Slovensku počas pandémie nikto neprihováral. Pritom aj tie čelili strachu, napätiu v spoločnosti, opatreniam, ktoré sa ich bezprostredne týkali. Hovoriť k nim ich jazykom a spôsobom, ktorý by pomohol tlmiť neistotu a porozumieť momentálnej situácii, by mohlo výrazným spôsobom znížiť psychologické dopady a neistotu, ktorá sa s pandémiou spájala. Zároveň, právo na adekvátne a dostupné informácie je aj jedným zo základných detských práv a mohlo byť týmto porušené.

píše: Zuzana Petrulová

Výskumy, ktoré boli realizované na Slovensku počas pandémie, ukázali, že skutočne pandémiou trpia a majú špecifické obavy, na ktoré by bolo potrebné reagovať primeraným spôsobom. Mali pocit, že prestali byť napĺňané ich základné potreby komunikácie, socializácie, sebarealizácie či pohybu a možností športovať. Negatívne vnímali aj to, že sa nemohli učiť štandardne v škole, chýbal im osobný kontakt nielen so spolužiakmi, ale aj s učiteľmi. Tieto faktory, ako aj množstvo projektov v izolácii bez možnosti konzultácie s pedagógmi považovali za veľmi stresujúce. A čoraz viac zápasili so samotou, depresiou či frustráciou. K zhoršenému psychickému stavu a poklesu sebavedomia prispeli aj rôzne fyziologické zmeny, napríklad zvýšenie hmotnosti či zhoršenie kondície.

Mládež sa však neobávala len straty sociálnych kontaktov a izolácie. Úplne najčastejšie zaznieval strach z toho, že ich blízki môžu vážne ochorieť na covid, prípadne, že ich rodina sa ocitne vo finančných ťažkostiach. Mnohí z nich sa obávali aj toho, že nedobehnú učivo v škole. Medzi ďalšími obavami zazneli aj témy vlastného ochorenia či potenciálna strata priateľov. Samotná pandémia spôsobila nárast mnohých duševných ochorení, akými sú najmä úzkosti, stres, depresia, panická porucha, impulzivita, somatizácia, spánkové poruchy, emočná labilita a ďalšie. K tomuto stavu prispeli najmä sociálna izolácia, dištančné vzdelávanie, zmena denných rutín či strata finančného zabezpečenia rodín. Slovensko bolo krajinou, kde boli školy zatvorené najdlhšie a teda trpeli sociálnou izoláciou výrazne dlhšie, ako napríklad mládež z iných krajín Európskej únie. Psychologická podpora a starostlivosť je jednou z dôležitých výziev dlhodobo, kde prax ukázala nedostatky. Psychická pohoda po pandémii sa výrazne zhoršila. Aj medzinárodné štúdie uvádzajú ako jednu z najdôležitejších podmienok zlepšenia tejto situácie dostatočnú odbornú psychologickú podporu pre túto obzvlášť zraniteľnú skupinu. Pretrváva nedostatok ambulantných psychológov pre deti, ale aj špeciálnych či liečebných pedagógov, čo následne zhoršuje aj stav detí, ktorý by bolo možné riešiť či už prevenciou, alebo primárnou psychologickou starostlivosťou ešte pred tým, ako vznikne potreba následnej psychiatrickej starostlivosti.

V prieskume, realizovanom na jeseň 2022, nám tieto výsledky potvrdili aj mládež  z mestskej časti Devínska Nová Ves a Dúbravka. Vyjadrovali svoje obavy a strach o niekoho alebo z niečoho a cítili obavy z osamelosti. Mnohí z nich sú ovplyvnení pandemickým obdobím, kedy popretŕhali sociálne väzby, utiahli sa do online prostredia a viac než polovica opýtaných potvrdila, že trávi čas pasívne za mobilom, TV alebo počítačom 3-7 hodín denne. Potreba spolupatričnosti sa prejavila aj v spôsobe trávenia voľného času. Najčastejšie zazneli odpovede, že vo voľnom čase sú a chcú byť s rodinou, na sociálnych sieťach, ale i s kamarátmi a v obchodných centrách.

Čas strávený na sociálnych sieťach však jednoznačne súvisí s názormi na to, čo nám technológia prináša a čo berie. Ukazuje sa, že pre mládež sú sociálne siete “dobrým radcom, ale zlým pánom”. Takmer 90 % opýtaných si myslí, že sociálne siete sú dobrým nástrojom, ako udržiavať vzťahy s kamarátmi, ale zároveň, že čas na sociálnych sieťach nepovažujú za primeraný kontakt. Zaznievali aj obavy, že nezapadnú medzi ostatných (68,2 %). Takmer polovica si myslí, že ak nebudú na sociálnych sieťach, niečo im ujde (syndróm FOMO). Takmer pätine z nich sociálne siete niekedy spôsobujú úzkosť. Ďalším z negatívnych dopadov pandémie je vzrastajúca šikana, kyberšikana, domáce násilie či sexuálna kriminalita. Preto aj tejto téme je potrebné venovať adekvátnu pozornosť a vytvárať nástroje na prevenciu vzniku takéhoto fenoménu u tých, ktorí šikanu páchajú, ale zároveň aj mechanizmy ochrany potenciálnych obetí. Internetová poradňa IPčko od začiatku pandémie zaznamenala až päťnásobné zvýšenie dopytu po službách prvej psychologickej pomoci. Už v roku 2020 ich denne kontaktovalo viac ako 280 mladých ľudí, čo vytvorilo potrebu dvojnásobného zvýšenia počtu psychológov a zriadenie 24-hodinovej psychologickej linky pre deti a mladých ľudí. To poukazuje na výrazný nedostatok inštitucionalizovanej a štátom poskytovanej starostlivosti o mládež. Ak nebude dostupná komplexná starostlivosť od primárnej psychologickej prevencie až po kvalitnú psychiatrickú starostlivosť, dlhodobo to môže mať za následok ešte výraznejšie zhoršovanie ich psychického stavu.

Aj naše výsledky z prieskumu, poukázali na existenciu rôznych sociálno-patologických javov ako je experimentovanie s návykovými látkami, závislosti, násilie, šikanu, ničenie cudzieho majetku, krádeže, obťažovanie atď. Mnoho mladých nevedelo nájsť zmysel svojho života a pokúšali sa o stabilizáciu svojho prežívania cez sebapoškodzovanie až po samovražedné myšlienky.

Zamerali sme sa na tému obsahu v online svete, kde mládež uvádza, že sa pri prezeraní internetových stránok alebo sociálnych sietí stretnú každý deň s propagovaním extrémizmu, sebapoškodzovaním, šikanou, nahotou, obťažovaním, násilím, trestnej činnosti a samovraždy. Nešlo pritom o respondentov, ktorí trávia dlhé hodiny na sociálnych sieťach.

Cieľom našej práce je vytvoriť funkčný preventívny program a materiály, kde sa aj téme osamelosti a strachu budeme venovať a zároveň zvýšiť povedomie o problematike šikany, kyberšikany, domáceho násilia a sexuálneho zneužívania detí v reálnom prostredí, ako aj na internete a tiež podporiť výmenu skúseností a osvedčených postupov medzi národnými a medzinárodnými zainteresovanými stranami. Táto generácia Z (generácia zoomers) je šikovná. Majú väčší prehľad o kultúre a politike, ako sme mali my. Digitálny svet je pre nich dôležitý. Rezonuje u nich kult tela, vonkajšej krásy. Snažia sa vyzerať čo najlepšie na fotkách. Vedia si zakúpiť obrázok značkového oblečenia a to si potom virtuálne prezliekajú. Nepotrebujú vlastniť tričko, no na druhej strane im chýbajú komunikačné zručnosti a často nevedia vystupovať na verejnosti. Medzi sebou zväčša komunikujú textovými či hlasovými správami. Môžu ich vymazať a nahrať znovu. Mnohí sa vidia ako youtuberi, ktorí prezentujú len zábavu a tie pozitívne aspekty ich života a dostávajú za to peniaze. Láka ich mať všetko rýchlo. No sú aj takí, čo chcú vytvárať hmatateľné veci, založiť firmu či živnosť. A čo by si želali? „Viac sa vzájomne počúvať a vzdelávať sa.“

Autor: Mgr. Zuzana Petrulová
Adresa: Štefana Králika 1, 841 08
Email: zuzka@ozichtys.sk
Tel.č.: 0903 305 433

Jeden komentár k “Deti a mladí ľudia “v pandemickom období””

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *