Popolcová streda v Devínskej

Ján Žatko

Dnes je Popolcová streda, v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení. Ako sa pripravovali naši predkovia v Devínskej Novej Vsi na tento deň?

píše: Ján Žatko

Záver fašiangov

O tom ako to kedysi prebiehalo v Devínskej Novej Vsi sa môžeme dozvedieť z vlastivednej monografie, ktorej autorom je Viliam Pokorný a kolektív. Pôstu predchádzalo obdobie fašiangov, najveselšia časť roka. V obci sa usporadúvalo najviac zábav, bolo veľa svadieb a zabíjačiek. Najveselšie boli posledné tri dni fašiangov, ktoré pripadali na nedeľu, pondelok a utorok. Zachovával sa sviatok, nepracovalo sa a dievčence i mládenci chodili v tradičnom odeve. V pondelok okolo poludnia, niekedy aj v utorok, robili mládenci fašiangovú obchôdzku po dievockých domoch. Niektorí mali oblečené „maškare, lárve“, znázorňujúce rozpustilé ženy, cigánky, vyskytli sa však aj zvieracie masky. Obchôdzkári zabávali domácich, vyhrávali chorvátske ľudové piesne i populárne šlágre na nástrojoch, požičaných od muzikantov. Pritom vyberali, pod rôznymi zámienkami vylákali, alebo aj ukradli domácim vajcia, údeniny, šišky, pre pohostenie sebe i muzikantom v krčme.

Vlastivedná monografia Devínska Nová Ves.

Pochovávanie basy

Začiatkom storočia zvykli ženy na utorkovej zábave tancovať a vysoko vyskakovať, aby sa im urodili vysoké konope (za konuópľe). V tom čase bolo tiež zvykom, že si školské deti usporiadali na fašiangy vlastnú tancovačku, na ktorej vyzbierali malú peňažnú odmenu pre harmonikára i pre majiteľa prenajímanej miestnosti. V neskoršom období mali už deti prístup na zábavy dospelých, avšak len do zvečerenia. Na dodržiavanie tohto pravidla dozerali stárkovia. Stárek bol dospelými mládencami vyvolený predstaviteľ mládeneckého spolku, ktorý udržiaval poriadok medzi mládežou a reprezentoval mladých pred richtárom, farárom a ostatnými predstaviteľmi obce. Dozeral na to, aby sa medzi staršiu mládež (junákoj a divuójke) nemiešali mladší, ktorí ešte neboli medzi nich prijatí (hlapci, dičáki, divičice, divuójčice). Potom sa pomenovanie „stárki“ prenieslo na skupinu dvoch – troch mládencov, ktorí mali na starosti organizovanie zábavy, občerstvenie a vyberanie vstupného v tej-ktorej krčme. Fašiangy sa končili tesne pred polnocou, kedy skupina mládencov parodovala pohrebný sprievod a oplakávala za zvukov pohrebnej piesne basu na márach. Dievky sa ponáhľali zo zábavy domov. Prítomnosťou po polnoci si totiž mohli vyslúžiť prezývku „Škaredé stredi“.

popolcová
Pochovávanie basy, Istra Centrum, rok2019.

Popolcová streda

Na ďalší deň, na Škaredú, chorvátsky „Čistú sriedu“ sa zachovával prísny pôst a ľudia chodili do kostola na popolec. Na prelome storočia robili mládenci aj v tento deň obchôdzku. Na hnojovom fúriku (tragači) vozili po dedine mladíka, ktorý bubnoval na bubon. Pritom vyberali naturálie a jedlo ako v predošlé dni a zisk z obchôdzky utratili v krčme. Zvyšky fašiangových jedál sa v domácnostiach dojedali až na „Maškŕtni četrták“ a po ňom nasledoval dlhý pôst, ktorý trval až do Veľkej noci.

popolcová
Popolec, znamenie kríža na čele veriaceho.

Popolcová streda je významným kresťanským sviatkom

O význame Popolcovej stredy hovorí v reportáži DTV devínskonovoveský rímskokatolícky farár Andrej Kalamen.

zdroj textu: Zita Škovierová, monografia Devínska Nová Ves, str. 151 – 152

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *