Nenápadný hrdina František Granec

Nenápadný hrdina František Granec
František Granec

Dnes, 20. januára 2018, uplynulo 6 rokov odvtedy, čo nás opustil vo veku 77 rokov rodák z Devínskej Novej Vsi František Granec. 

Narodil sa 7. februára 1934 v chudobnej železničiarskej rodine. Mal pätnásť súrodencov, no len on a dve sestry ostali nažive. Pri bombardovaní Devínskej Novej Vsi zahynul aj jeho otec. O pár rokov neskôr zomrela i matka na tuberkulózu a o Františka i jeho sestry sa začala starať ich teta, ktorá ich vychovala a pomohla im vyštudovať.

František Granec ako prevádzač

Už v štrnástich rokoch sa spočiatku nevedome, neskôr cielene, začal zapájať do protištátnej činnosti – prevádzal ľudí cez hranice pri ich úteku za slobodou. Bolo to v čase nástupu komunistickej totality v Česko-Slovensku. Keďže býval neďaleko rakúskych hraníc, rieku Moravu a jej plytčiny poznal veľmi dobre. Zo začiatku len poradil utečencom miesta, kadiaľ možno bezpečnejšie prejsť Moravu. Postupom času sa stal aktívnym členom kresťanskej protikomunistickej organizácie Biela légia.

Zatknutie a uväznenie

František Granec spolu s priateľmi z Bielej légie vypracovali plán odchodu na štúdiá do Španielska. Nepodarilo sa im ho však zrealizovať. Kvôli zrade vo vlastných radoch boli na železničnej stanici Bratislava-Lamač zatknutí .

Odtiaľ sme mali prejsť peši do devínskeho chotára, na Kobylu a tadiaľ sa spustiť za hranice. Toto sa nám už nepodarilo.

Po niekoľkomesačnom krutom vyšetrovaní na oddelení štátnej bezpečnosti „U dvoch levov“ v Bratislave ho v roku 1951 ho odsúdili na päť rokov odňatia slobody.

Vtedy ako 17-ročný chlapec som prvý raz pocítil na sebe, čo je to zúrivosť. Zúrivé tváre, pena okolo úst, tých ľudí mám v živej pamäti. Dodnes mám sny, ktoré sú niečím strašným. Sníva sa mi, že som v jednej izbe, kde mi pália nohy novinami, kde ma bijú, kde sršia na mňa akoby draci, a to všetko vyšetrovatelia ŠtB tu v Bratislave U dvoch levov.

Po odpykaní si troch rokov bol František vďaka prezidentskej amnestii z 30. apríla 1953 prepustený na slobodu.

Návrat do Devínskej Novej Vsi

Po návrate do Devínskej Novej Vsi sa v roku 1957 oženil a založil si rodinu. Štátna bezpečnosť ho však aj naďalej monitorovala. Dokonca dostal ponuku stať sa jej spolupracovníkom a donášať na ľudí, ktorí boli hrozbou pre vtedajší režim. So strachom túto ponuku prijal, avšak údajne od neho nikdy nik žiadne konkrétne informácie nežiadal, ani ho viac nekontaktoval. V roku 1966 bol čiastočne rehabilitovaný, no plnej rehabilitácie sa dočkal až v roku 1991.

Aktivity po Nežnej revolúcii

Pána Granca som osobne spoznal po Nežnej revolúcii, keď sa aktívne zapojil do utvárania spoločenských zmien v Devínskej Novej Vsi. Bol nominovaný ako poslanec do rekonštruovaného Miestneho národného výboru za Stranu slovenskej obrody a neskôr bol zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva za Demokratickú stranu.  Veľmi aktívne sa zapojil aj do činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej. Patril medzi zakladajúcich členov, ktorí v roku 1993 znovu obnovili Miestny odbor Matice slovenskej v Devínskej Novej Vsi. Bol zvolený za člena výboru a pôsobil vo funkcii kronikára. Je aj tvorcom loga Festivalu slovenskej národnej piesne, ktoré daroval Miestnemu odboru Matice slovenskej.

Projekt Nenápadní hrdinovia

V roku 2011 sa študenti Základnej školy Ivana Bukovčana Samuel Trstenský, Matej Zverko a Tomáš Hrdlička zapojili do projektu „Nenápadní hrdinovia„. Ich práca o Františkovi Grancovi bola ocenená v bronzovom pásme. Skrátená verzia ich práce bola zverejnená na stránke denníka Postoj. Títo traja žiaci sú aj autormi nasledujúceho videa.

zdroj: Ústav pamäti národa

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *