Kto zabil zdravé stromy?

zdravé stromy
Ján Žatko

„Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, kto zabil zdravé stromy? Bola to mestská časť?“ S touto otázkou sa 14. mája 2018 obrátil na portál Odkaz pre starostu občan podpísaný ako Gabriel. Ešte predtým sa s podobnou otázkou obrátila na mňa čitateľka blogu Týždeň v Devínskej, ktorá si všimla „zabité“ zdravé stromy na sídlisku Stred. Čo sa vlastne stalo? Kto zabil zdravé stromy?

píše:Ján Žatko

Prečo pracovníci Denovy vŕtali do zdravých stromov?

Čitateľka blogu Týždeň v Devínskej si všimla, že pracovníci Denovy na sídlisku Stred navŕtali kmene zdravých stromov množstvom dier tesne nad zemou a stromy sa následne v tomto roku už nezazelenali. Požiadala ma aby som preveril, čo sa vlastne stalo. Na rokovaní miestneho zastupiteľstva 9. 5. 2018 sa zúčastnil aj riaditeľ Denovy Ing. Peter Melkus. Spýtal som sa ho, prečo jeho pracovníci pristúpili k takémuto kroku. Vysvetlil mi, že ide o invazívne stromy javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý. Tieto nepôvodné dreviny je potrebné likvidovať a nestačí ich iba vyrúbať, pretože sa ďalej šíria cez koreňový systém.

zdravé stromy

Kto zabil zdravé stromy?

Priznám sa, že ma touto odpoveďou uspokojil a dnes ľutujem, že som ju nezverejnil hneď. Pretože som mohol predísť nasledujúcej emotívnej diskusii na sociálnej sieti. Zhodou okolností už o pár dní zverejnil Gabriel na portáli Odkaz pre starostu spomínanú otázku Kto zabil zdravé stromy aj s fotografiami suchých stromov na Kalištnej ulici.

zdravé stromy
Vyschnutý strom na Kalištnej ulici.

Búrka na sociálnej sieti

Na sociálnej sieti sa onedlho rozpútala búrka, ktorú začala 17. 5. 2018 Zdenkab Zdenka fotografiami vyschnutých stromov a nasledujúcim statusom:

Aj takto sa v Devínskej likvidujú stromy, ul. P. Horova vzadu pri škôlke, ale to čo je po zemi povyhadzované, to akosi nikomu neprekáža.

zdravé stromy

Nasledovala veľmi vzrušená diskusia pobúrených obyvateľov Devínskej Novej Vsi. Našťastie, miestny úrad reagoval v tomto prípade veľmi promptne. Na Odkaz pre starostu reagovala už 17. 5. 2018 Ing. Tatiana Ledényiová. Na sociálnej sieti na to upozornil Miloš Encinger. Vysvetlenie Ing. Ledényiovej bolo nasledovné:

Stromy, ktoré sú v Devínskej Novej Vsi vyschnuté a boli minulý rok navŕtané, sú invázne dreviny. Jedná sa o javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý. Tieto invázne dreviny máme povinnosť likvidovať práve takýmto spôsobom, aby po ich vyrúbaní nedochádzalo k tvorbe tzv. výmladkov a ich ďalšiemu šíreniu.

Aj keď nie všetci boli s odpoveďou spokojní. Damian na portáli Odkaz pre starostu uviedol:

Nič v zlom, ale v okolí stromov k žiadnemu zmladzovaniu nedochádzalo a dané stromy vysadila samotná MČ. Dali sa odstraňovať postupne a nie všetky naraz. Celkovo to v DNV pôsobí, ako keby sa hľadalo kde sa len dá, čo sa dá vyrúbať. Toľko zelene tu ubudlo, že už nemožno túto MČ považovať za zelenú časť BA, ako to bolo na začiatku volebného obdobia. V Dúbravke sa sadia stromy na viacerých miestach, kríky ako zábrany vjazdu autám, kochlíky ako estetické zábrany proti nevhodnému parkovaniu. Okrem iného tieto stromy sa vŕtali a zabíjali tento rok a nie ako píšete. V DNV sa nič nerieši, len ako zničiť čo najviac zelene.

 

zdravé stromy
Vyschnuté stromy na ulici Pavla Horova.

Čo sú to invázne rastliny?

Veľmi dobré vysvetlenie k problematike inváznych drevín ponúka RNDr. Ivan Ružek, PhD. z Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava vo svojej prednáške Nebezpeční rastlinní votrelci na Slovensku.

Invázne druhy rastlín sú rastliny cudzokrajného pôvodu, ktoré boli a sú na naše územie zámerne alebo náhodne zavliekané a ktoré majú v nových podmienkach značnú ekologickú adaptivitu a plasticitu, prejavujúcu sa schopnosťou invázne sa šíriť na nové stanovištia.

Ivan Ružek sa vo svojej prednáške podrobne venuje aj spomínaným inváznym drevinám javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý.

Pajaseň žliazkatý

V roku 1751 boli z územia Číny privezené do Európy prvé semená pajaseňa žliazkatého. Pajaseň sa pôvodne vysádzal ako okrasná drevina v parkoch a záhradách. Táto drevina sa čoskoro samostatne začala šíriť na miestach ovplyvňovaných človekom. Jej prispôsobivosť novým podmienkam je mimoriadna, vďaka čomu sa vyskytuje najmä v mestách, v priemyselných oblastiach  i na skládkach odpadov.

Pajaseň má až 1 meter dlhé nepárnoperovito zložené listy. Kvety sú uložené v nápadných veľkých súkvetiach, v ktorých sa vytvára obrovské množstvo malých krídlatých nažiek. Drobné žliazky v listoch pajaseňa obsahujú látky, ktoré vyvolávajú u citlivých ľudí kožné alergie.

Na území Bratislavy bol v minulosti vysádzaný ako súčasť mestskej zelene. V súčasnosti sa samovoľne šíri na nové lokality a svojim koreňovým systémom narúša základy budov a poškodzuje chodníky a cestné komunikácie.

zdravé stromy
Mladý pajaseň žliazkatý

Javorovec jaseňolistý

Javorovec jaseňolistý je strom pochádzajúci z oblasti Severnej Ameriky, s centrom pôvodného rozšírenia v oblasti povodia rieky Mississippi. V minulosti sa z jeho miazgy získaval javorový cukor. Do Európy bol introdukovaný v koncom 17. storočia, pričom sa aj v súčasnosti masovo vysádza v niektorých oblastiach. Javorovec je pomerne dobre odolný voči vplyvom mestského prostredia, preto je využívaný pri tvorbe mestskej zelene. Vďaka svojim vlastnostiam sa šíri aj v priestoroch skládok a na ľudskou činnosťou pozmenených miestach.

zdravé stromy
Konárik javorovca jaseňolistého.

Problém nielen v Devínskej

Hovorkyňa mestskej časti Petržalka Mária Grebeňová-Lanczová hovorí o problémoch s inváznymi drevinami v Petržalke:

Keď sa kedysi dávno v minulosti v Petržalke sadila zeleň a dreviny, tak zasadili aj práve túto drevinu, čiže pajaseň žliazkatý a od tých čias sa naozaj veľmi rozrástol po celej Petržalke a nielen v rámci Petržalky, ale aj v iných mestských častiach je ozaj tejto rastliny – dreviny veľmi veľa. A sťažujú sa nám ľudia, že keď kosíme trávniky, že skosíme aj takéto mladučké budúce stromčeky pajaseňa. Nevedia však, že ide o inváznu rastlinu, ktorá má veľmi silnú reprodukčnú schopnosť tým, že má veľmi veľa semien, veľmi životaschopných a jeden strom dokáže vyprodukovať za rok až 300‑tisíc takýchto semien.

Stanovisko ochranárov

Pajaseň žliazkatý ako invázny druh robí vrásky ochranárom, najmä na južnom Slovensku, kde sa mu v poslednom čase veľmi darí. Preto ho musia rúbať a na jeho miesto vysádzajú naše pôvodné druhy stromov ako topole, vŕby či jelše. Andrej Kovarík, hovorca Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia na túto tému povedal:

Práve s týmto pajaseňom je obrovský problém. Čo sa týka likvidácie, je to neuveriteľne odolný druh, je to ako keby taký nezmar. Je nutná, bohužiaľ, kombinácia tej fyzickej likvidácie, teda odseknutím, vypílením a použitia nejakého herbicídu.

Čo dodať na záver?

Nuž, v tomto prípade naozaj nemôžeme vyčítať mestskej časti, že likviduje invázne dreviny na svojich pozemkoch, Veď jej to dokonca ukladá aj zákon. Konštatuje to na portáli Odkaz pre starostu aj obyvateľka DNV:

Sú to invazívne druhy, ktoré sa majú zo zákona likvidovať. Nebudeme vyčítať miestnemu úradu, že v tomto dodržiava zákon.

Zároveň k tomu dodáva:

Samozrejme očakávame, že miestny úrad vystupňuje aktivitu v oblasti výsadby zelene. Aj malé obce neďaleko na Záhorí vyzerajú oveľa lepšie a udržiavanejšie ako naša mestská časť.

Prečo o tom nikto vopred nevedel?

Na záver si predsa len neodpustím kritickú poznámku. To naozaj robí taký veľký problém pre vedenie mestskej časti informovať svojich občanov o tom, čo sa deje pod oknami ich bytov? Na likvidáciu zelene sú dnes všetci, a oprávnene, veľmi citliví. To je naozaj taký veľký problém informovať ľudí o tom, že sa budú likvidovať tieto dreviny z takýchto a takýchto dôvodov? Keby to kompetentní včas urobili, tak by to všetci rozumní ľudia pochopili. A neboli by rozčúlení tak, ako bol rozčúlený pán Branislav Chňapko:

Bývam tam. Tie stromy boli dôvod prečo som si tam kúpil byt. Aj mi bolo čudné, že tento rok sa nezazelenali. Ako môže niekto rozhodovať o tom, či tam budú alebo nie? A nás, ktorých sa to týka najviac, sa nikto nič neopýta. Tých čo to urobili by som zavrel do basy.

Vedenie tejto mestskej časti by si konečne malo uvedomiť, že s ľuďmi treba diskutovať. Diskutovať neustále. Nielen pred voľbami.

Súvisiace články

Jeden komentár k “Kto zabil zdravé stromy?”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *