Devínskonovovešťan Ľudovít Ódor

Devínskonovovešťan Ľudovít Ódor
Alexandra Madajová

Ako som písala v článku Vzdelanie naše každodenné, je málo odborných ľudí na svojich miestach a hlavne vo verejnej správe. Tí, ktorí tam prežívajú sú buď tlačení do kolotoča politických rozhodnutí, prípadne brzdení nevedomosťou a neodbornosťou nadriadených. Presadzovať svoje nápady, projekty, žiť nimi a dokonca prezentovať ich aj širokej verejnosti je veru vo verejnej správe veľmi tvrdý oriešok. Traja ekonómovia z ministerstva financií Martin Filko, Štefan Kišš a Ľudovít Ódor mali myšlienku. Vznikol projekt Hodnota za peniaze. Lídrom projektu bol Martin Filko, skvelý ekonóm s veľkými plánmi, ktoré ukončila tragická nehoda. No projekt s možno naivnou myšlienkou, ako hovorí Devínskonovovešťan Ľudovít Ódor, žije ďalej.

píše: Jonáš z Devínskej

A práve o tomto projekte a o vzdelaní a informovanosti širokej verejnosti som sa porozprávala s Mgr. Ľudovítom Ódorom, viceguvernérom Národnej banky Slovenska a členom bankovej rady NBS.

Pán Ódor prosím, priblížte nám Hodnotu za peniaze.

Je to veľmi jednoduchá až banálna vec. Keď človek kupuje nejaké veci do domácnosti, alebo ide na dovolenku väčšinou používa svoj sedliacky rozum. Pozrie sa na čo má vo svojom rozpočte, vyberie si dve-tri ponuky, ktoré sa mu zmestia do rozpočtu a zváži všetky pre a proti. Nakoniec si vyberie alternatívu, ktorá mu ponúkne najväčší úžitok. Ale takéto úplne jednoduché veci bohužiaľ vo verejnom živote nefungujú. Rozhodovanie je často politické. Niekto si zmyslí, samozrejme bez akýchkoľvek prepočtov, že to bude najlepšia alternatíva, tak prečo nie. Diaľnicu postavme tu, alebo platy v zdravotníctve alebo v školstve nastavme takto. Veľmi často sa strieľajú takéto nápady, bez toho aby boli jednotlivé alternatívy zanalyzované z pohľadu nákladov a prínosov. Jednoducho povedané, predtým ako sa rozhodnú politici, mohli by aspoň vedieť o čom sa rozhodnú. Dať aspoň nejaké alternatívy na stôl a vyhodnocovať ich podľa nejakých kritérií. Samozrejme finálne rozhodovanie bude vždy politické. Ale aby to bolo informované rozhodnutie, tak by bolo dobré mať aspoň základné čísla, prepočty, nielen pocity, zvyklosti, pripadne korupciu alebo nátlak.

 Ako funguje projekt Hodnota za peniaze a je možné projekt rozšíriť na samosprávy?

Zatiaľ projekt funguje na štátnej úrovni. Najskôr sme to skúsili tam, kde rozhoduje štát a ministerstvá a kde sú najväčšie peniaze. Zatiaľ sme sa hĺbkovo samospráv nedotkli. Možno aj preto, že sme si predstavovali, že tam fungujú veci lepšie a je to ich zodpovednosť aby fungovali správne a efektívne. Chápem to, že na mnohých úrovniach sú samosprávy malé, že nemajú kapacity a ľudí aby tieto veci riešili. Ale na druhej strane na úrovni VÚC, alebo veľkých miest to tiež nie je úplne v poriadku, ak sa rozhodnutia prijímajú bez analýz. Je to dobrý nápad uvažovať o tom ako priniesť Hodnotu za peniaze na úroveň samospráv. Ale možno by som išiel ešte ďalej. Podľa mňa už nastal čas premyslieť celý spôsob decentralizácie. Napríklad podiskutovať o nápadoch prejsť na úroveň prirodzených, alebo mestských regiónov, kde by sa rozhodovalo viac lokálne a samozrejme aj s posilnenými analytickými kapacitami. To čo sa spravilo v roku 2004 nie je ani polovica cesty. Bolo by dobré zmeniť financovanie, jasnejšie vymedziť právomoci ale aj zodpovednosť samospráv. Samozrejme, ak chceme rozhodovanie robiť na lokálnej úrovni, analýzy by sa mali robiť lokálne. Veľmi ťažko poznajú ľudia v oblekoch v Bratislave, čo sa robí v Starej Turej.

Tu sa môžeme zamyslieť´, či vôbec tí ľudia majú aspoň základné ekonomické vzdelanie.

Áno, vo všeobecnosti nemáme dostatočné finančné vzdelávanie. Veľmi málo sa zaujímame o ekonomickú podstatu vecí. Keď áno, tak len v prípade rodinných nákupov, ale čo bude o 10, 20 rokov na úrovni regiónov a domácností je už mimo nášho záujmu.

Ako by sme mohli finančne vzdelávať deti a od koľkých rokov?

Bol som na niekoľkých školách testovať ako hovoriť a prezentovať ekonómiu, aby to malo pre deti hlavu a pätu. Najmladších, ktorých som mal boli deti z Detskej univerzity na Ekonomickej univerzite. Mali tak 10 – 12 rokov. To sa mi zdalo ešte príliš skoro. Mám ale dobré skúsenosti s deťmi od ôsmeho ročníka vyššie. Tu býva aj zaujímavá spätná väzba. Vnímajú realitu oveľa viac. Boli vďační za mnohé informácie. Samozrejme neberiem ekonomickú učebnicu, ale hravou a humornou formou im priblížim svet financií.

Keď sa pozrieme na medzinárodné testy vidíme, že výrazne zaostávame vo finančnej gramotnosti. Cítim potrebu toto riešiť aspoň na úrovni stredných škôl. Žijeme vo svete, kde financie zaberajú podstatnú časť života a to v rozhodovaniach, kde si zobrať úver, ako funguje tretí pilier, kde môžem šetriť na horšie časy, čo je leasing. Tieto rozhodovania nebývajú časté, tak dva – trikrát za život. Preto je dôležité sa správne rozhodnúť, a to nielen na základe pokusu a omylu, ale konkrétnych základných finančných znalostí.

Oslovil Vás niekto so samosprávy s ponukou písať, alebo prezentovať mládeži, aj dospelým základy finančnej gramotnosti?

Nie, no ja Vás rád pozývam do Národnej Banky Slovenska, Využili sme aj dostupné materiály z ECB a NBS vytvorili niekoľko vlastných príbehov a kvízov, podrobnejšie na https://www.nbs.sk/sk/vzdelavanie.

Prípadne máme stálu výstavu pre žiakov a študentov Od slovenskej koruny k euru.

Finančná gramotnosť a podnikanie.

Na Slovensku je veľmi málo detí, ktorí vedia ako podnikať. Ako založiť živnosť, či s.r.o., čo všetko treba k tomu absolvovať. Nie každý bude chcieť ísť na vysokú školu, alebo učňovku.

Ďalšia vec, ľudia len veľmi ťažko vedia vyhodnocovať alternatívy bánk pri poskytovaní úverov. Potom sa nemôžeme čudovať, že následne vznikajú exekúcie. Ľudia sa dostávajú do nepríjemných, často nezvládnuteľných situácii.

Ľudia a dane, mňa až prekvapuje ako málo sa informujú a vedia o niečom, čo musia platiť a aká je efektivita využitia daní a poplatkov. Ľudia sa na jednej strane sťažujú, že musia platiť veľa, no majú vôbec dôvod sa sťažovať keď nevedia za čo a kde skončia ich peniaze?

Prevažná väčšina príjmov samospráv pochádza z  prerozdeľovacieho mechanizmu, bez toho aby tam boli jasnejšie väzby medzi tými, ktorí v danej lokalite žijú, alebo podnikajú. Voľakedy to tak bolo, teraz je všetko naviazané na daň z príjmov fyzických osôb. Možno keby bola nejaká kombinácia prístupov. Keby ľudia vedeli, že časť odvedených daní putuje následne späť do ich obce, pristupovali by k tomu s väčším záujmom a možno aj zodpovednejšie.

Postoje obyvateľov k daniam sa však menia. Pred 15 rokmi, keď sa pripravovala daňová reforma, ľudia hovorili, že nechcú platiť dane a čím sú dane nižšie, tým lepšie. Nálada sa ale postupne mení. Už začínajú hovoriť o tom, že by aj zaplatili o niečo viac, keby vedeli, že tie služby na druhej strane budú dobré. Škôlky a školy budú v dostatočnej kvalite, deti budú mať dobré vzdelanie, cesty nerozbité. Mám radosť, že ľudia začínajú mať záujem o veci verejné. Keď sme začínali s projektom Hodnota za peniaze vedeli sme, že to nie je šprint, ale maratón. Treba byť trpezlivý. Niektorí mladí ľudia prišli zo zahraničia s cieľom pomôcť s týmto projektom a teda pomôcť štátu. Tým prevládne nálada, ktorá posúva veci dopredu. Ak bude nejaká kritická masa ľudí, ktorí rozmýšľajú už trošku inak, tak to tej krajine pomôže. Vždy sme sa snažili s kolegami posúvať veci verejné medzi ľudí.

Devínskonovovešťan Ľudovít ÓdorOkrem množstva odbornej literatúry ste autorom zatiaľ troch publikácii, ktoré oslovujú a vzbudzujú záujem o ekonómiu aj laikov, dokonca tých ktorí vôbec takúto literatúru nečítali z dôvodu, že jej nikdy neporozumejú. Každá kniha sa dá kúpiť samostatne, no je aj limitovaná edícia všetkých troch naraz s názvom Z nadhľadu – alebo trilógia ako prasa. Srdečne odporúčam, dozviete sa viac o veľmi dôležitých veciach, cez úsmev na perách.

Viete, na škole som mal profesora, ktorý nám vždy hovorieval. Ak to nevieš vysvetliť starej mame tak tomu nerozumieš. Nemám problém rozprávať náročným ekonomickým jazykom, no bolo by to kontraproduktívne. Na knihy som mal však aj negatívne reakcie. Prečo ja ako odborník som sa pustil do menej odborných vecí. No ja to považujem za prirodzenú vec.

Devínskonovovešťan Ľudovít Ódor

Ľudovít Odor je obyvateľom Devínskej Novej Vsi. Nevyužiť blízkosť a ochotu pre komunikáciu a prezentáciu ekonómie širokej verejnosti v DNV a tým podporiť vzdelanosť, ja osobne považujem za hriech 🙂 . Som rada, že som dostala prísľub na spoluprácu v pripravovanom projekte.

Profesionálny životopis Mgr. Ľudovíta Ódora

http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/bankova-rada-nbs/ludovit-odor-sk

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *