Spomienky na rok 2019 v Devínskej

spomienky na rok 2019
Viktor Švarc

V tomto texte sa nachádzajú frázy, osobné názory autora a niekedy dokonca aj irónia a sarkazmus. Autor nie je odborníkom ani na verejnú správu, ani na verejnú zeleň, ani na verejné financie, ani na verejné priestory a ani si to o sebe nemyslí. Vychádza len zo svojich osobných skúseností a zo svojho sedliackeho rozumu, ktorý zdedil po svojich predkoch. Preto by tento text asi nemal nikto čítať a už vôbec by ho nikto nemal brať vážne.

píše: Viktor Švarc

Tepelné rozvody

Príchod nového roka 2019 oslavovali najmä vo firme Teplo GGE, pretože sa im s vypätím úplne všetkých síl podarilo vymeniť tepelné rozvody. Tým naplnili jeden z bodov zmluvy o prenájme teplárne pre sídliská Podhorské a Kostolné a môžu ju teda nerušene prevádzkovať ďalších 18 rokov. O tom, či splnili aj ďalšie podmienky, neinformoval nikto. Proces výmeny tepelných rozvodov si snáď všimol aj ten, kto chodí do Devínskej len prespať. Vyrúbané stromy, skládka odpadu a stavebných materiálov uprostred obce, výpadky internetov alebo napokon viac či menej úspešne zaplátané (áno, aj zabetónované) chodníky. Najzaujímavejšia vec, ktorá smeruje do zabudnutia, však ostala zasypaná pieskom v kolektoroch. Z výmeny potrubí sa totiž stalo niečo ako doplnenie potrubí a takmer všetky staré potrubia ostali na pôvodnom mieste. Neušetril sa tak len čas, ale asi aj nemalé finančné prostriedky. Vlnu pobúrenia občanov aj odborníkov pán starosta odbil zavolaním kontroly zo štátneho stavebného dozoru a v januári aj reportážou v DTV. Ako sa neskôr potvrdilo, aj táto reportáž mala jednoduchý cieľ: uchlácholiť obyvateľov, že veď (na jar) bude dobre. Odvtedy o tejto akcii občanov neinformoval nikto. Ani viac ako rok po skončení prác teda nevieme, či firma, ktorá mala vymeniť tepelné rozvody (čo je majetok obce), vôbec dodržala podmienky stavebného povolenia.

Dotieravý hmyz

Po studenom máji prišlo nečakané júnové oteplenie. Tu sa k slovu opäť dostala príroda, teda to, kvôli čomu tu mnohí bývame. Z rozvodnenej Moravy sa priamo na našu obec a priľahlé okolie vrhli hordy komárov. Najhoršie to znášali ľudia, ktorí žijú v tichom prostredí záhradkárskych osád. No a úplne najviac to pocítili štamgasti miestnych krčiem, ktorí nemohli len tak nehybne sedieť a konzumovať pivo, ale museli aktívne bojovať proti dotieravému hmyzu. Naša samospráva v tejto situácii urobila to najlepšie, čo mohla – celkom nič. Dozvedeli sme sa, že tu kdesi medzi nami sú nejakí dvaja pracovníci, ktorí niečo (asi tie kaluže a močariny) monitorujú a nejako majú zareagovať (asi tie larvy zahubiť holými rukami), aby nás pred komármi ochránili. To sa však nepodarilo asi preto, lebo sú len dvaja a komáre, či vlastne larvy, sú tak trochu v presile. Nikomu v Devínskej by ste vtedy asi nevysvetlili, že hmyz na Zemi vymiera alebo že máme byť vlastne radi aspoň za tých zopár operencov či netopierov, pre ktoré u nás aspoň pár dní v roku nastanú (hoci bez kultúrneho programu) hody. Našťastie sme to, aj keď trochu doštípaní, zvládli a v októbri zamávali posledným jedincom tohto druhu, ktorí sa už tiež nevedia dočkať leta.

Hlavne, aby sme mali kde parkovať!

Jún sa tiež niesol v znamení posledných diskusií o parkovacej politike. Aj tu sa zdvihla vlna občianskej nevôle. Mnohí sa pýtali, prečo by sme mali platiť, keď za to nič nedostaneme. Prečo nám za naše peniaze nikto negarantuje, že budeme mať kde zaparkovať? O tom, ako sme doteraz mohli využívať verejný priestor autami, dodávkami, prípojnými vozidlami či inými vrakmi alebo hoc aj loďami bez akýchkoľvek regulácií a celkom zadarmo, nikomu nenapadlo ani len uvažovať. Na sídliská či zástavby rodinných domov zapratané autami sme si tak nejak za tie roky zvykli. Aj keď uznávam, že mnohí obyvatelia ulice Jána Smreka, ktorí niekedy odtláčajú aj tri autá, aby mohli vyparkovať, prípadne rovno parkujú pri Lidli, si asi ešte len zvykajú. V každom prípade tento problém pre našu samosprávu nepredstavoval v roku 2019 takmer žiadnu prioritu. Preto si na jeho systémové riešenie ešte rok počkáme. Ako sa vyjadrila zástupkyňa starostu pani Janatová: za parkovanie je zodpovedný magistrát, takže my s tým nič nespravíme. Má to, samozrejme, svoju výhodu. Počkáme si na to, aké chyby urobia samosprávy v Ružinove či Petržalke, a potom ich už nebudeme musieť opakovať. K zefektívneniu využitia verejných priestranstiev by veľmi pomohlo už len to, keby sa podarilo z parkovísk (ale aj chodníkov) odstrániť desiatky nepoužívaných a častokrát aj nepojazdných vrakov. Ako som sa presvedčil, je to pre našu samosprávu tzv. mission impossible. Len dodám, že ani rozširovať parkovacie plochy na úkor verejnej zelene sa nedá donekonečna a sídliská majú v horizontálnej rovine takmer všetky možnosti vyčerpané. Ulice sa nafúknuť nedajú, a preto je nevyhnutné začať parkovanie regulovať.

Čo bude s naším rybníkom?

Neubehlo ani pol roka, odkedy zo zábradlia pri rybníku zmizol nápis, ktorý vyzýval vrátiť tento kus sveta Devínskonovovešťanom, a opäť sme si všimli, že tu máme aj rybník. Stačilo, že z neho vypustili vodu. Voda zavadzala prieskumu dna a značne sťažovala odber vzoriek sedimentov. Odvtedy rozmýšľam, ako môžu vedci skúmať dno oceánov, keď ich nemajú kam vypustiť. Kaluže, ktoré ostali na dne rybníka, postupom času hrali rôznymi farbami, príroda opäť ukázala svoju silu, keď v priebehu niekoľkých týždňov na dne rybníka rozkvitla lúka. Niektorí z nás si spomenuli na korytnačky, ktoré v rybníku vraj bývali, a v októbri sme sa dozvedeli, že analýza vzoriek dokázala povestné … (veď viete čo), a preto je potrebné odber a analýzu zopakovať. Mimochodom, má niekto fotku tej vrtnej súpravy, kvôli ktorej sme celé leto čakali, kým dno riadne vyschne? Až v novembri rybník opäť raz zachránili naši hasiči, ktorí (nie prvý raz) nezištne zasiahli, za čo im právom patrí všeobecné uznanie a vďaka. Svojpomocne dokázali sfunkčniť stavidlá, pokosiť dno a odstrániť popadané stromy. Medzi hrádzami rybníka sa opäť zaleskla hladina. Zároveň sme sa dozvedeli, že k 400-tisícom za kúpu bude na jeho revitalizáciu potrebných ďalších 650-tisíc eur. To je spolu viac ako milión. Čo presne a ako sa bude revitalizovať alebo ako by nakoniec revitalizovaný rybník mohol vyzerať ostalo celý rok 2019, samozrejme, tajné. V každom prípade je to ďalší ukážkový paradox. Na sídliskách si tisíce obyvateľov musia vystačiť s provizórnymi úpravami, no do rybníka, ktorý sa podarilo naplniť vodou, je potrebné investovať stovky tisíc, aby sme provizóriu zabránili. Pre trošku objektivity je potrebné pripomenúť, že zatiaľ čo revitalizáciu rybníka sme dostali v predvolebných sľuboch, revitalizáciu verejných priestoroch na sídliskách nesľuboval nikto. Ak sa mýlim alebo si tie sľuby nepamätám, bol by som rád, ak by ma niektorý z miestnych politikov z tohto omylu vyviedol.

Linka dôvery

Pred prázdninami ešte náš pán starosta stihol rozšíriť kamerový systém a zriadiť hotline, kde sa občania môžu vyžalovať v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Ak im s ich problémom nikto nepomôže, bude podľa slov pána starostu každý hovor dôležitý aspoň ako štatistika. Ako písali v Devexe, dohľadové centrum už riešilo stovky podnetov a dokonca pomáhajú riešiť aj trestnú činnosť. Nič konkrétnejšie minulý rok nikto neuviedol, ale keďže sme to čítali v Devexe, je to podľa slov pani Janatovej určite tak, lebo to bolo napísané v Devexe. Moja osobná skúsenosť však nie je povzbudivá. Na vyriešenie podnetov na odstránenie vrakov či aktualizáciu informačnej tabule čakám už celé mesiace. Snáď sa hodia aspoň do štatistiky. Čierna skládka pri našom kontajnerovom stojisku však bola odstránená celkom promptne. Aj to je dôkazom toho, že podnet môže byť nahlásený, zaevidovaný, postúpený atď., ale ak ho nikto nechce riešiť, je celý tento proces celkom zbytočný a nepomôže ani linka dôvery.

Stromy v Devínskej vysychajú

Inak bolo leto v Devínskej celkom znesiteľné. Výrazné horúčavy sa nám vyhli, ale zato bolo sucho. Borovice v pieskoviskách vysadené na jar sa toho už nedožili a aj iné mláďatá stromov celkom živorili (a nie len mláďatá, ale aj mnohé vzrastlé borovice). Chcel som preto zistiť, ako to je s plánom polievania zelene, ktorý schválila komisia výstavby a životného prostredia ešte v máji. Zistil som však len to, že nič také neexistuje. No a neskôr sme sa dozvedeli, že Denova polieva pondelky, stredy a piatky, teda robí maximum a viac očakávať nemôžeme. Aby sa nezabudlo, do polievania sa za veľkých ovácií pustili aj naši hasiči. Namiesto zelene však dobrovoľne vo svojom voľnom čase obecnou vodou polievali len obecné cesty. Lepšie ako nič no trošku koordinácie s Denovou či občanmi, ktorým nie je ich okolie ľahostajné, by zeleni určite pomohlo.

Na rozdiel od borovíc sa tento beznádejne vyzerajúci strom nateraz podarilo zachrániť.

Pokračovanie nabudúce.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *