Na výzvu Jany Kočvarovej v Týždni v Devínskej reagovala autorka článku Tatiana Speváková a umožnila tým pokračovanie série článkov Ženy o zelených strechách. Píše o tom ako realizovali výstavbu svojpomocnej zelenej strechy.
píše: Tatiana Speváková
Rozhodnutie pre výstavbu zelenej strechy
Pre výstavbu zelenej strechy sme sa rozhodli relatívne náhle. Na našom rozostavanom dome sme už mali strechu dokončenú, klasicky zaťaženú štrkom. Pri prezeraní článkov o vodozádržných opatreniach ma stále viac zaujímala táto téma. S manželom vlastníme malú stavebnú firmu, venujeme sa výstavbe malých rodinných domčekov. Kedže som túto tému vnášala k rodinnému stolu stále častejšie, manžel nakoniec súhlasil…
Technická jednoduchosť a beuúdržbovosť
Pustila som sa do štúdia. Poslúžili mi viaceré internetové stránky, blogy, konzultovala som s rastlinármi, odborný dohľad zabezpečil manžel stavebný inžinier. Najväčšími parametrami bola pre nás technická jednoduchosť- aby sme to vedeli zvládnuť sami bez externej firmy a cena, kedže v prípade, že sa to osvedčí a budeme chcieť strechu ,,vnucovať,, aj našim klientom, nebudeme vedieť túto investíciu premietnuť do predajnej ceny… len do nášho dobrého pocitu. A samozrejme bezúdržbovosť, aby si strecha žila svojim životom aj na nehnuteľnosti, na ktorú už nebudeme mať žiadny vplyv.
Extenzívna strecha s tenkou vrstvou substrátu
Po vyhodnotení získaných informácii som sa rozhodla, že pre začiatok skúsime najjednoduchšiu variantu – extenzívnu strechu s tenkou vrstvou substrátu. Takúto strechu si bežne robia ľudia na drevostavbách, mobilných domoch a prístreškoch. Preto som nemala obavy, že by to náš betónový strop neuniesol. Štrk, ktorý bol pôvodne umiestnený na strechu sme takmer úplne odstránili. Ponechali sme úzky pás po okrajoch stavby ako drenážnu zónu, cez ktorú bude odchádzať prebytočná voda do daždových zvodov, aby sa tieto neupchávali substrátom. Opakovane sme skontrolovali, či je pôvodná hydroizolačná fólia celistvá, nepoškodená. Hydroizolačné fólie, ktoré sa používajú v stavebníctve sú zväčša vhodné ako podklad pre zelenú strechu (odolávajú prerastaniu koreňov). Odporúčam však overiť si túto informáciu u výrobcu, pokiaľ je to možné. Zo starších materiálov je možné zelenú strechu položiť aj na asfaltovú izoláciu. Nasleduje vrstva nopovej fólie, ktorá pomôže zadržiavať vodu a na ňu už ukladáme substrát, resp. jeho náhrady.
Skalničky a rozchodníky
Na trhu sú dnes dostupné hydrofilné vrstvy, ktoré veľmi zjednodušia tvorbu zelenej strechy. Nahrádzajú substrát a taktiež zjednodušia ďalšie vrstvenie, nakoľko poskytujú ideálny pomer drenáže vody a jej zadržiavania. Cena tejto vrstvy je porovnateľná s cenou substrátu a niektorých ďalších vrstiev, ktoré zhruba nahradí, preto odporúčam jej použitie. My sme použili jednu vrstvu hydrofilnej fólie (5 cm) a na ňu sme naviezli asi 5 cm strešného substrátu. Dôležité je použiť substrát určený na strechu, pokiaľ si chceme ulahčiť prácu s následnou údržbou. Strešné substráty sú totiž namiešané tak, aby ich výživnosť a úrodnosť postačovala na zakorenenie skalničiek a nenáročných rastlín, ale nedovolia prílišné bujnenie burín a náletových drevín. Do takto pripravenej vrstvy môžte smelo sadiť vybrané skalničky a rozchodníky. Ich výber je vaša voľba. Môžte sa pohrať s vytvorením vzorov, podľa toho ako budú tieto kvitnúť. My sme porozsádzali rastlinky náhodne. Vzhľadom na to, že sme sa snažili držať rozpočet čo najnižšie, rozhodli sme sa, že si na finálny výsledok v podobe súvislého zeleného koberca kľudne rok, dva počkáme a nasadili sme o niečo menej rastlín než predajca odporúčal. Rastlinky sa už po pár týždňoch pekne rozrástli, takže vysnená zelená vrstva je zdá sa na dosah. Je možné zjednodušiť si prácu a na vrstvu hydrofilnej fólie uložiť už súvislý rozchodníkový koberec. Finančná náročnosť takéhoto postupu je tiež zvládnuteľná, avšak vyššia.
Technické údaje
Na záver niekoľko technických informácii a čísel. Naša strecha má celkovú rozlohu 150 m2. Z toho na plochu zelenej strechy vyšlo 100 m2, zvyšok pokrýva pôvodná štrková drenáž.
Vrstvy:
- hydroizolačná fólia- pôvodná Nopová fólia – 150 €
- hydrofilná vrstva – cca 1 000 €
- strešný substrát – s dovozom a vyložením na strechu do 500 €
- vegetačná vrstva – rozchodníky. Odporúča sa aspoň 8 ks na m2 – cena od 0,21 € za kus až po 2 € za kus. My sme investovali cca 300 € do rozchodníkov a sami sme namnožili skalné ruže.
- štrková drenáž po okrajoch – pôvodná.
Celková investícia
Celková suma, ktorú sme do strechy investovali je teda 1 950 €. Niektoré činnosti sme vykonali sami, na niektoré sme stiahli 2-3 chlapov zo stavby, ale celková vykonaná práca bola zvládnuteľná v rámci bežných rodinných brigád. Vegetačnú vrstvu sme osádzali vlastnoručne – ja v 3. mesiaci tehotenstva a moja 60-ročná svokra.
Na veľkolepý výsledok našej práce zatiaľ len čakáme, na jar plánujem pretrhať pár burín, ktoré si predsa našli cestu medzi rozchodníky. Inak sa nechystám na žiadne väčšie činnosti. Obdobie sucha, ktoré nás zastihlo krátko po vysadení sme prečkali jedným poliatim. Už dnes (3 mesiace od vysadenia) je však strecha pekne rozrastená a robí nám radosť.
Ak máte ďalšie otázky, neváhajte sa pýtať
Ak máte ďalšie otázky autorka je ochotná odpovedať na adrese: Tatiana.slavikova@gmail.com
Prípadne adresujte ďalšie otázky v komentároch pod článkom, aby informácie, ktoré Vám chýbajú, videli viacerí.
This is quite amazing! Looks great and hopefully, it would regulate the temperature much better than gravel. I have always been worried about the soil and plants damaging the integrity of the roof, it seems you were able to research and confirm that the waterproof membrane you have is sufficient protection. Will you have to change the membrane at some point?
Skvelá práca. ?