Zelené strechy známe už od staroveku v súčasnosti zažívajú svoj veľký návrat, keďže sú jedným z prostriedkov na zmiernenie extrémnych horúčav a zlepšenie klímy v mestách. Je možné, že sa stanú nevyhnutnosťou, bez ktorej si život v meste budúcnosti už ani nebudeme vedieť predstaviť. Ešte pred 20 rokmi boli zelené strechy náročné na prevedenie a vyznačovali sa zvýšenou statickou záťažou na nosnú konštrukciu ako aj vysokou cenou. Vývoj však pokročil a pre dnešné zelené strechy to už dávno neplatí. V najmodernejších systémoch sa nepoužíva žiadny substrát ani zemina, čas realizácie je veľmi krátky a náklady menšie ako v minulosti.
píše: Mgr. Ing. arch. Jana Kočvarová (občan DNV)
Prečo by mali ľudia chcieť zelenú strechu?
- Zelené strechy znižujú teplotu v mestách, zlepšujú klímu a vytvárajú priestor pre vtáky.
- Zelená strecha znižuje teplotné výkyvy v konštrukcii budovy a to prehrievanie v lete a ochladzovanie v zime. Takáto strecha tým sekundárne znižuje aj náklady na vykurovanie aj na klimatizáciu.
- Zelená strecha chráni hydroizoláciu pred mechanickým poškodením, UV žiarením alebo priamym mrazom, čím zvyšuje jej životnosť minimálne na dvojnásobok.
- Zelené strechy znižujú hladinu hluku v konštrukciách domov a zároveň pohlcujú hluk v mestskom prostredí okolo domu, na rozdiel od nezelenej strechy, ktorá hluk odráža a šíri ďalej.
- Zelené strechy zachytávajú zrážky, čo pomáha aspoň čiastočne preplneniu mestských kanalizácií počas prívalových dažďov aké máme za sebou už aj tento rok. Minimálne 50 % dažďovej vody (podľa typu strechy) ostane zadržanej na zelenej streche, čo výrazne pomôže zredukovať nával vody do mestskej kanalizácie. Časť zadržaných zrážok sa vyparí a tým sa ochladí okolitý vzduch a zlepší sa miestna klíma.
- Zelená strecha zvyšuje protipožiarnu ochranu.
- Zelené strechy zlepšujú čistotu vzduchu, zachytávajú prach a škodliviny (niektoré typy znečistenia obsiahnuté v dažďovej vode ostanú zadržané vo vegetácii na streche).
- Zelené strechy zvyšujú účinnosť solárnych panelov. Účinnosť solárnych panelov znižuje vysoká teplota, čiže na zelenej streche Vám solárne panely budú fungovať lepšie. Kiež by takto ako na nasledujúcej fotografii vyzerali aj kontajnerové stojiská v DNV, mnohé majú kolektor.
Zelené strechy v zahraničí
V Dánsku je od roku 2010 zo zákona povinná zelená strecha na každej novej budove. Vo Francúzsku sú zo zákona povinné zelené strechy aspoň na niektorej časti každej novej budovy. V kanadskom Toronte schválili povinné zelené strechy na priemyselných aj obytných budovách. V susedných Čechách je najpokrokovejšie Brno, ktoré tento rok ako prvé v ČR poskytuje dotácie na podporu zelených striech. O dotácie môžu v Brne žiadať mestské časti, fyzické osoby, firmy, právnické osoby ako napr. majitelia nákupných centier, združenia vlastníkov bytov, atď. Bližšie o tom hovorí reportáž Českej televízie „Brno rozdělí dvacet milionů na zelené střechy a zadržování dešťové vody„.
Čo sa deje na Slovensku?
Najbližšie k DNV sa zelené strechy nachádzajú na rezidenčnom projekte Devín Záhrady, kde je cca 2 100 m² zelene na strechách. Na strechách nových domov je použitá tzv. tajgová zelená strecha pokrytá trávami a bylinami, ktorá počas ročných období mení svoje zafarbenie a mení sa aj výška, do ktorej jednotlivé rastliny dorastajú. Sú použité také druhy rastlín, ktoré nevyvolávajú alergiu. Veľkou výhodou je, že sa o strechu netreba nijako starať, čiže žiadne polievanie a vie sa vysporiadať s parazitujúcimi rastlinami (burinami). Viac v článku v denníku SME Na Devíne zakvitnú zelené strechy.
Existujú zelené strechy, o ktoré sa netreba vôbec starať?
Okrem tajgovej zelenej strechy sa za bezúdržbovú považuje extenzívna vegetačná strecha tvorená machmi a lišajníkmi. V ponuke je však momentálne množstvo striech, kde sa inštaluje spolu s nimi aj zavlažovací systém. Do budúcna však budú určite pribúdať ďalšie bezúdržbové varianty, nakoľko tie budú najžiadanejšie najmä na dodatočnú inštaláciu na paneláky.
Kde v Bratislave sa nachádzajú zelené strechy?
- Domov seniorov Archa na bratislavských Kramároch – v roku 2017 sa realizovala dodatočná zelená strecha už na existujúcom objekte ako súčasť projektu BA sa pripravuje na zmenu klímy.
- Polyfunkčný komplex Rozadol – strechy budov sú riešené ako nepochôdzne zelené strechy ale aj ako pochôdzne záhrady.
- BBC1Plus –prvá zelená budova v Bratislave ocenená aj certifikátom LEED Gold – zelená plocha a terasy tvoria približne 50 percent celkovej strešnej plochy.
- Obchodné centrum Central – pochôdzny zelený park na streche slúži na oddych a relax.
- Nová autobusová stanica – mala by mať v závere zelenú strechu s rozlohou približne dvoch futbalových ihrísk. Plánuje sa tu celá škála rastlín od tráv až po odrastené dreviny. Po jej obvode má byť bežecká dráha, viď nasledujúce foto.
Je možné zelené strechy stavať dodatočne na paneláky?
Extenzívne vegetačné strechy (nepochôdzne) poskytujú aj túto možnosť. Tieto zelené strechy sú lacnejším variantom zazeleňovania striech, vyžadujú minimálne vrstvy substrátov, vysádzajú sa rastliny nenáročné na spotrebu vody. Extenzívne zazelenanie striech sa dá dosiahnuť aj pokládkou predpestovaných rohoží s hotovými rastlinami, ktoré okrem rýchleho efektu vysadenej plochy poskytujú aj ochranu substrátu pred erozívnym účinkom vetra.
Intenzívne vegetačné strechy (pochôdzne)
Tieto zelené strechy sú náročnejšie na hrúbku a na skladbu vegetačnej vrstvy, keďže sa uvažuje s výsadbou kríkov, stromov, alebo trávnika. Tento typ má zvýšené nároky na statiku strechy, údržbu vegetácie a v neposlednom rade i na zálievku vysadených rastlín, čiže by sme ich našli skôr na novopostavených budovách ako mohli snívať o ich dodatočnom inštalovaní.
Zelené škridle
Pre rodinné domy alebo domy so šikmou strechou existuje aj takáto nová alternatíva.
Dotácie v SR
V tomto roku chystá práve v tomto období (od júna 2019) Ministerstvo životného prostredia navýšenie dotácií na zelené strechy a bude poskytovať dotácie na strechy, ktoré sú obecné alebo mestské (v DNV máme obecné a mestské strechy na školách, škôlkach, múzeách, Istra Centre, atď.) určite by nás občanov zmena tohto typu viac ako potešila a určite ju chceme, ak by sa úrad pokúsil. 🙂 O dotáciu môže okrem obce/mesta zažiadať aj subjekt tretieho sektora ako združenia fyzických alebo právnických osôb, občianske združenia či neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Je na škodu, že zatiaľ nemôžu o dotáciu žiadať aj bytové družstvá tak ako v Brne. Jediná cesta ako žiadať o dotáciu v SR na už stojace bytovky je spojiť sa ako viaceré bytovky a založiť neziskovú organizáciu, ktorá takto zažiada. Je to otázka zákonov a aby sa veci udiali rýchlejšie je určite potrebný aj tlak verejnej mienky „ nás ľudí platiacich dane“ o potrebe Zelených Striech v Bratislave. 🙂
Po teoretickom úvode „O zelených strechách“ ešte nekončíme, slovo dostanú ďalšie ženy, ktoré Vám vyrozprávajú svoje konkrétne a praktické skúsenosti so zelenými strechami, zodpovedia na moje otázky a pekné inšpirácie dostanú aj majitelia rodinných domov, keďže jedna z nich má zelenú strechu na budove na vlastnom pozemku. 🙂
Na záver foto z Devínskej Novej Vsi, kde by zelené strechy rozhodne potešili, nakoľko ide o pohľad z bytov v DNV. 🙂
No a návrh na zazelenanie prvej strechy, napr, na tej škôlke čo je na foto podáte ? Do budúcoročného rozpočtu. Aj s orientačným návodom ako na to a s orientačným rozpočtom. Nepochybujem že ako pilotný projekt v DNV, možno pilotný pre celé mesto by to prešlo. Celkom pragmaticky pripomínam že tu máme poslanca – splnomocnenca pre zeleň v celom meste. On by zase mohol nejaký fond zelených striech v rámci mesta vymyslieť. Aj symbolická podpora z takého fondu by bola veľké gesto. A kde na to vziať. Na území mesta máme tisíce bilbordov = nezdanených to stavieb.