Dnes, 20. januára 2019, uplynulo 7 rokov odvtedy, čo nás opustil vo veku 77 rokov rodák z Devínskej Novej Vsi František Granec. Narodil sa 7. februára 1934 v chudobnej železničiarskej rodine. Mal pätnásť súrodencov, no len on a dve sestry ostali nažive. Pri bombardovaní Devínskej Novej Vsi zahynul aj jeho otec. O pár rokov neskôr zomrela i matka na tuberkulózu a o Františka i jeho sestry sa začala starať ich teta, ktorá ich vychovala a pomohla im vyštudovať.
píše: Ján Žatko
poslanec miestneho zastupiteľstva DNV
František Granec ako prevádzač
Už v štrnástich rokoch sa spočiatku nevedome, neskôr cielene, začal zapájať do protištátnej činnosti – prevádzal ľudí cez hranice pri ich úteku za slobodou. Bolo to v čase nástupu komunistickej totality v Česko-Slovensku. Keďže býval neďaleko rakúskych hraníc, rieku Moravu a jej plytčiny poznal veľmi dobre. Zo začiatku len poradil utečencom miesta, kadiaľ možno bezpečnejšie prejsť Moravu. Postupom času sa stal aktívnym členom kresťanskej protikomunistickej organizácie Biela légia.
Zatknutie a uväznenie
František Granec spolu s priateľmi z Bielej légie vypracovali plán odchodu na štúdiá do Španielska. Nepodarilo sa im ho však zrealizovať. Kvôli zrade vo vlastných radoch boli na železničnej stanici Bratislava-Lamač zatknutí .
Odtiaľ sme mali prejsť peši do devínskeho chotára, na Kobylu a tadiaľ sa spustiť za hranice. Toto sa nám už nepodarilo.
Po niekoľkomesačnom krutom vyšetrovaní na oddelení štátnej bezpečnosti „U dvoch levov“ v Bratislave ho v roku 1951 ho odsúdili na päť rokov odňatia slobody. Na vyšetrovanie spomína:
Vtedy ako 17-ročný chlapec som prvý raz pocítil na sebe, čo je to zúrivosť. Zúrivé tváre, pena okolo úst, tých ľudí mám v živej pamäti. Dodnes mám sny, ktoré sú niečím strašným. Sníva sa mi, že som v jednej izbe, kde mi pália nohy novinami, kde ma bijú, kde sršia na mňa akoby draci, a to všetko vyšetrovatelia ŠtB tu v Bratislave U dvoch levov.
Po odpykaní si troch rokov bol František vďaka prezidentskej amnestii z 30. apríla 1953 prepustený na slobodu.
Návrat do Devínskej Novej Vsi
Po návrate do Devínskej Novej Vsi sa v roku 1957 oženil a založil si rodinu. Štátna bezpečnosť ho však aj naďalej monitorovala. Dokonca dostal ponuku stať sa jej spolupracovníkom a donášať na ľudí, ktorí boli hrozbou pre vtedajší režim. So strachom túto ponuku prijal, avšak údajne od neho nikdy nik žiadne konkrétne informácie nežiadal, ani ho viac nekontaktoval. V roku 1966 bol čiastočne rehabilitovaný, no plnej rehabilitácie sa dočkal až v roku 1991.
Aktivity po Nežnej revolúcii
Pána Granca som osobne spoznal po Nežnej revolúcii, keď sa aktívne zapojil do utvárania spoločenských zmien v Devínskej Novej Vsi. Bol nominovaný ako poslanec do rekonštruovaného Miestneho národného výboru za Stranu slovenskej obrody a neskôr bol zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva za Demokratickú stranu. Veľmi aktívne sa zapojil aj do činnosti Miestneho odboru Matice slovenskej. Patril medzi zakladajúcich členov, ktorí v roku 1993 znovu obnovili Miestny odbor Matice slovenskej v Devínskej Novej Vsi. Bol zvolený za člena výboru a pôsobil vo funkcii kronikára. Je aj tvorcom loga Festivalu slovenskej národnej piesne, ktoré daroval Miestnemu odboru Matice slovenskej.
Projekt Nenápadní hrdinovia
V roku 2011 sa študenti Základnej školy Ivana Bukovčana Samuel Trstenský, Matej Zverko a Tomáš Hrdlička zapojili do projektu „Nenápadní hrdinovia„. Ich práca o Františkovi Grancovi bola ocenená v bronzovom pásme. Skrátená verzia ich práce bola zverejnená na stránke denníka Postoj. Títo traja žiaci sú aj autormi nasledujúceho videa.
František Granec vo vysielaní DTV
Františka Granca ste mohli vidieť a počuť aj v Magazíne DTV odvysielanom 21. novembra 2018 v príspevku venovanom Nežnej revolúcii a Železnej opone, ktorá počas komunizmu delila slobodný a neslobodný svet a prebiehala priamo cez Devínsku Novú Ves. V druhej časti príspevku siahla DTV do archívu a zverejnila reportáž z pochodu členov Konfederácie politických väzňov Slovenska od pamätníka Brána slobody z Devína po múzeum Železnej opony v Devínskej Novej Vsi v roku 2007. František Granec vtedy pre DTV povedal:
Hlavným dôvodom, prečo sa koná toto podujatie, tento pochod okolo hranice Devínskej Novej Vsi a Devína, je veľmi jednoduchý. Ukázať dnešnému svetu, hlavne dnes 17. novembra 2007, že myšlienka slobody je nám veľmi vzácna. Že mladí ľudia už pomaly zabúdajú na tie strašné roky a strašné udalosti, ktoré sa pri týchto drôtoch odohrávali.
zdroj: Ústav pamäti národa, DTV
Veľmi pekne ďakujem za článok a pripomenutie osoby môjho otecka.