Dnes má meniny Lucia. Svätá Lucia je jedna z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju dokonca ako jediného svätého aj luteránski Švédi a Nóri. Svätá Lucia žila na prelome 3. a 4. storočia v Syrakúzach. Bola presvedčená kresťanka a za čias Diokleciánovho prenasledovania kresťanov bola pre svoju vieru umučená a popravená. So sviatkom svätej Lucie je na Slovensku aj v Devínskej Novej Vsi spojených množstvo zvyklostí a obradov. Mnohí gazdovia si od tohto dňa dokonca pripravovali predpoveď počasia pre budúci rok.
píše: Ján Žatko
poslanec miestneho zastupiteľstva DNV
Svätá Lucia
Podľa stránky zivotopisysvatych.sk sa svätá Lucia narodila v Syrakúzach (Taliansko) bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. V detstve stratila otca a ako mladé dievča zasvätila život Bohu. Svoj sľub panenstva držala v tajnosti, keďže jej matka si želala, aby sa vydala za mladého pohanského chlapca. Lucia presvedčila matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie sa zo svojej ťažkej choroby. Boh vyslyšal ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Matka plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným. Odmietnutý a zahanbený nápadník udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.
Mučenica Lucia
Lucia bola predvolaná pred súd. Sudca ju presviedčal ako mohol, aby sa vzdala svojej viery. Keď odmietla, nakoniec ju mučili a sťali mečom. Počas mučenia nabádala prítomných, aby zostali verní náboženstvu Ježiša Krista až do smrti. Zobrazuje sa s prebodnutým hrdlom (spôsob mučeníckej smrti), s palmovou ratolesťou a význam jej mena jej prisúdil ďalšie atribúty: horiacu lampu, sviecu a oči ležiace na miske. Je patrónkou slepých.
Ľudové zvyky spojené so sviatkom svätej Lucie
So sviatkom svätej Lucie je spojených na Slovensku množstvo zvyklostí a obradov. Mnohí gazdovia si v priebehu 12 dní od Lucie do Vianoc každý deň zapisovali na papier aktuálne počasie. Jeden deň v tomto prípade znamenal jeden mesiac a zaznamenané informácie potom muži údajne využívali pri organizovaní rôznych prác v priebehu roka.
V minulosti sa sviatok Lucie spájal s čarami. Jedna „povera“ sa spájala s dreveným stolčekom. Ten mal rezbár vyrezávať postupne každý deň až do Vianoc a nesmel byť na ňom ani jeden klinec – vtedy mal podľa povery čarovnú moc. Na Štedrý deň si rezbár mal počas polnočnej omše na tento stolček sadnúť a okolo oltára potom videl tancovať všetky strigy z dediny. Hneď nato mal podľa povery zobrať stolček a utekať domov, aby ho strigy nechytili. Ďalším zvykom bolo, že dievčatá a ženy boli večer na Luciu poobliekané celé v bielom a metličkou alebo husími perami vymetali kúty izieb, aby ich očistili od zlých síl. Tváre mali zaprášené múkou, na niektorých miestach aj sadzami (čierne Lucky).
Tradície na Luciu v Devínskej Novej Vsi
Ľudové tradície na Luciu v našej mestskej časti opisuje monografia Devínska Nová Ves nasledovne: Deň Lucie bol ženským sviatkom a zároveň kritickým dňom. Ženy nepriadli ani nešili, aby si neprivodili nešťastie. Po domoch chodili dvojčlenné skupiny starších dievčat, v bielom odeve, so zamúčenou tvárou a zavinutou hlavou. Správali sa mlčky, aby ich domáci nespoznali. Po príchode sa uklonili a dávali domácim pobozkať krížik. Začiatkom 20. storočia bývali v krížiku zatlčené dlhšie klince, ktoré Lucia šikovne otočila hrotmi ku tvári toho, kto ho chcel pobozkať. Tento úkon naznačoval ochranu pred strigami a nečistými silami, rovnako ako ometanie domových kútov husacími krídlami. Lucie nosili so sebou aj pokladničku, do ktorej vyberali drobné peniaze. Postupne začala táto obyčaj nadobúdať zábavné prvky a využívala sa aj na strašenie detí. V 50-tych rokoch zanikla.
Luciový stolček
Obyčaj zhotovovania tzv. luciového stolčeka, pomocou ktorého sa odhalili strigy v dedine, bola v Devínskej Novej Vsi známa. Rovnako i veštenie počasia v nasledujúcom roku podľa počasia, aké je v dňoch od Lucie do Štedrého večera. Na zistenie úrody v nasledujúcom roku sa tiež dávala do nádoby s vodou čerstvo odrezaná čerešňová halúzka. Podľa bohatosti kvetu, akým zakvitla do Vianoc, sa usudzovalo na kvalitu úrody. Podobný úkon robili s halúzkou i dievčence, aby zistili, či sa v nasledujúcom roku vydajú. Obyčaj veštenia ženíchovho mena pomocou 13 lístkov s menami je známy i v súčasnosti a pre zábavu sa praktizuje i dnes.
zdroj: zivotopisysvatych.sk, aktuality.sk, monografia Devínska Nová Ves