Predstavte si, že bývate v bytovom dome nad terasou a zrazu vám zavrú jeden (pravdepodobne najpoužívanejší) vchod do domu s tým, že na druhý deň terasu zbúrajú a začnú so stavbou jej náhrady. Alebo že stále chodíte cez veľkú trávnatú plochu v „centre“ DNV a zrazu tam zo dňa na deň prídu bagre. V lepšom prípade stavenisko ohradia a dajú tam aspoň nejakú ceduľu. Budete sa pozerať, ako sa na jednej strane hĺbi jama pre podzemné garáže a na druhej vyrastajú nové nadzemné stavby.
píše: Viktor Švarc
Alebo, a to si ani nemusíte predstavovať, pretože ľudia z okolia Oddychového parku na Grbe to zažili na vlastnej koži, jednoducho zrazu deň po dni vidíte, ako na mieste trávnatej plochy v areáli školy robotníci betónujú plochu, ktorá by celkom isto (aj nosnosťou) mohla slúžiť aj ako logistická plocha pre kamióny stredne veľkého subdodávateľa tunajšej automobilky. Že vám nikto nič nepovedal, alebo sa vás nikto na nič nepýtal? Skúsite teda hľadať informácie aspoň na vlastnú päsť. Aha, web DNV, ten bude zaručene plný dôležitých informácii. Chyba lávky! Skoro nič relevantné tam nenájdete. A ak predsa, tak sa len spätne dozviete, že je tu už viac ako rok schválené všeobecne záväzné nariadenie, na ktorom už možno nikto nič nezmení. Nič to. Veď ide len o vaše peniaze a verejný priestor, ktorý patrí aj vám.
Prečo sú obyvatelia, ktorým aspoň trochu na Devínskej Novej Vsi záleží, nakoniec takmer z každého projektu nahnevaní, rozčarovaní a niekedy aj zúfalí? Na nasledujúcich riadkoch sa na toto všetko pokúsim pozrieť z pozície obyčajného občana.
Príprava, komunikácia a realizácia projektov v podaní MČ DNV
Možno bol môj článok o rozpočte vnímaný ako tvrdý a veľmi kritický. Nepopieram to, na pochlebovanie sú tu predsa iní. Vecné a zrozumiteľné odkomunikovanie rozpočtu a nových projektov smerom k verejnosti však nie je jediným problémom tunajšej samosprávy. Za zvládnutú nemožno považovať ani realizáciu mnohých projektov, ktoré často končia s časovým a finančným sklzom. Za veľký problém v tomto smere považujem chýbajúcu dlhodobú (aj na viac než 4 roky) konkrétnu víziu, jej komunikáciu (hlavne po voľbách) a dôslednú a cieľavedomú realizáciu. Zároveň je častokrát úplne opomenuté trvanie prípravnej fázy jednotlivých projektov, teda ideového návrhu (štúdie), projektovej dokumentácie, prípadne projektu pre stavebné povolenie. Všetky tieto fázy majú byť zároveň využité na korektné oboznámenie verejnosti s týmto zámerom (prezentácia na webe, objektívny a netendenčný príspevok v DTV, stretnutia s občanmi). Takto by mohla mať DNV „v zásuvke“ viacero projektov a potom už len podľa priorít, záujmu verejnosti či dostupného financovania tieto projekty aj prostredníctvom dobre pripraveného a schváleného rozpočtu len posunúť do realizačnej fázy. Z tohto hľadiska vidím v rozpočte na rok 2019 iskierku nádeje, pretože sa sem dostala položka s názvom Projektové dokumentácie v hodnote 150 000 eur. S tým súvisí aj položka Štúdie, expertízy, posudky v hodnote 20 000 eur rámci ktorej má byť napríklad objednaná štúdia rozvoja cyklotrás, čo mi nedávno prezradil pán poslanec Jankovič.
Ako to bolo s prípravami projektov doteraz?
Záverečné účty (kapitálové výdavky (KV) sú väčšinou na stranách 10 a 11) posledných rokov sú plné nápadov, ktoré sa nedostali ani do fázy prípravnej štúdie.
V roku 2018 bolo na projektové dokumentácie a štúdie veľkoryso schválených spolu celých 150 000 eur. V tabuľke nižšie sú uvedené všetky objednávky, ktoré v roku 2018 nejako mohli súvisieť s projektovou dokumentáciou.
Dlhodobejšími akciami, ktoré dostali privilégium byť spracované v nejakej forme dokumentácie, sú len terasa (aj to len projekt pre stavebné povolenie), štúdia predĺženia Eisnerovej ulice a rozhľadňa na Devínskej Kobyle. Nič viac. Vyše 110 000 eur určených na tento účel nebolo využitých a nevedno, kde nakoniec v rozpočte skončili. Z hľadiska projektovej dokumentácie boli ostatné roky rovnako „plodné“.
Objednávku na územný plán lokality Pod srdcom a pri Waitovom lome ako ani žiadnu faktúru, k tejto akcii ktorá bola v pláne na rok 2018 som nikde nenašiel. Do rozpočtu na rok 2019 sa už tieto položky záhadne nedostali. Asi nikomu nechýbajú. Namiesto toho sme sa ale dozvedeli o rozširovaní výstavby pod Glavicou.
Len ako zaujímavosť uvádzam, že na sklonku volebného obdobia 2010 – 2014 bola objednaná urbanisticko-architektonická štúdia na kúpalisko v DNV za 1 150 eur. Neviem o tom, že by v tejto veci bolo niečo oficiálne komunikované, mám však dojem, že išlo o zámer vybudovať kúpalisko na mieste tenisových kurtov, proti ktorému sa zdvihla vlna nevôle od obyvateľov domov z dôvodu zvýšenia záťaže z dopravy.
Z doterajších skúseností jednoznačne vyplýva, že ak financie určené na projektovú dokumentáciu nebudú využité včas a na správny účel, môžeme sa tešiť na ďalšie akcie šité horúcou ihlou (niekedy nebezpečné, inokedy len plné rozčarovania zo strany dotknutých občanov) a zmien, ktorých jediným zmyslom je minúť peniaze a nezostať v hanbe, že nedokážeme ani len to.
Prečo je komunikácia s verejnosťou taký veľký problém?
Minulý rok v júli uhorkovú sezónu komunálnej politiky rozvíril pokus poslanca Rastislava Tešoviča, ktorý aj počas horúčav prišiel so svojím klubom prelomiť starostove veto uznesenia miestneho zastupiteľstva. To by zaväzovalo mestskú časť informovať obyvateľov o stavebných aktivitách, ktoré vykonáva (Ján Žatko túto tému detailne popísal vo svojom blogu). Symbolickú bodku za celou touto kauzou dal vtedajší starosta Milan Jambor, ktorý v reportáži DTV zverejnenej hneď po voľbách na záver uznal, že určité rezervy v komunikácii boli ale všetkým odkázal, že sa predsa nebude s niekým dva mesiace baviť o tom, či niekde má byť nejaký chodník alebo nie, keďže ho tam aj tak postaví. Celú komunikáciu považuje len za stratu času. Znie to, akoby hovoril o investícií zo svojich vlastných úspor na svojej vlastnej záhradke.
Ako však toto pozastavené uznesenie súvisí s položkou Projektová dokumentácia? Jednoducho. Ak mestská časť nemá ani len dokumentáciu k tomu, čo ide realizovať, môže len ťažko niečo efektívne komunikovať verejnosti. Drahé reportáže v podaní DTV sú často vyslovene zavádzajúce a na detailné informovanie verejnosti absolútne nedostatočné. Dobrým príkladom je reportáž o parku na Charkovskej ulici, kde o betóne, tonách štrku či pestrofarebných preliezačkách nezaznie ani slovo, zato chodníková fontána, do ktorej je napokon zakázaný vstup, je prezentovaná ako miesto na šantenie detí. Vtedajší starosta však v tejto súvislosti vtedy nemal veľmi čo iné povedať, keďže v čase natáčania reportáže nemal na tento park ani objednaný projekt.
Z môjho pohľadu je absolútne neakceptovateľné, ak poslanci jednohlasne a bez akýchkoľvek pripomienok dňa 28. 9. 2018 starostovi schválili nákup rybníka (ktorému predchádzala celkom slušná kampaň, a DTV túto tému spracovala ešte v auguste čiže to ani koncom septembra 2018 nebola žiadna novinka) za 404 000 eur a zároveň ho nezaviazali k tomu, aby miestny úrad začal v tejto veci skutočne konať – napríklad objednal aspoň štúdiu jeho revitalizácie, ktorá by sa čím skôr mohla predstaviť verejnosti. Za všetko hovorí reakcia Rastislava Tešoviča, ktorý v reportáži DTV zverejnenej 10. 1. 2019 dostal otázku „na telo“ ohľadom projektu k revitalizácii rybníka. Ten iba s úškrnom skonštatoval, že je len jeden a pol mesiaca od volieb, takže ešte nemožno nič takéto žiadať (hoci práve pán Tešovič je tam poslancom už 8 rokov). Ďalej tvrdí, že na jar sa má okolie rybníka sfunkčniť, aby mohlo slúžiť verejnosti. Takýmto tempom možno myslí jar 2020.
Ani výsadba stromov nie je len tak
Ďalším príkladom je náhradná výsadba stromov na sídlisku. Ako sa od poslanca Andreja Kovarika dozvedáme, mestská časť nemá dostatočné spracovaný plán inžinierskych sietí, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme vedeli, kde môžu stromy zostať, prípadne kde môžu byť vysadené nové. Nechcem si ani len predstavovať, koľké desaťročia nám toto zameranie chýba. Už teraz viem, že ak novovzniknutá komisia rozhodne o výsadbe nových stromov, obratom sa dozvie, koľko vecí je treba spraviť, aby sme vôbec spoznali územie, kde môžu byť stromy zasadené. Z reportáže sa navyše zdá, že o výsadbe stromov tu nerozhoduje ani starosta, ani poslanci, ani príslušná komisia, ani miestny úrad, ale pracovník Denovy Norbert Kovačič.
VZN3/2017 – nenápadný kód, ktorý môže znamenať veľa
Vo vzduchu nad DNV stále visí dosť dôležitá téma centrálneho námestia. Len málokoho nezaujíma, ako má priestor po jeho vybudovaní vyzerať. Jediným zverejneným dokumentom, ktorý aspoň niečo môže napovedať, je VZN 3/2017 centrálnej mestskej zóny. Návrh na pripomienkovanie bol zverejnený 22. 2. 2017 a pripomienkovať sa mohol do 1. 3. 2017 (čo je presne 5 pracovných dní). Kto to nestihol, má smolu. Schválený bol napokon dňa 28. 6. 2017 aj napriek tomu, že obsahuje určité nepresnosti. Nikde som nezaregistroval akúkoľvek snahu kohokoľvek (teda ani zástupcov občanov – poslancov) o to, aby sa o takomto dokumente mohol dozvedieť aj niekto iný než ten, kto si (asi z dlhej chvíle) číta úradnú tabuľu na Novoveskej ulici alebo každý týždeň (tiež asi z nudy) navštívi atraktívny web DNV plný aktuálnych informácií.
Vráťme sa však k námestiu. Najkonkrétnejší bol v tomto smere Juraj Strempek z miestneho úradu. Vo svojom príspevku v rámci kampane do župného parlamentu tvrdí, že už bola zrealizovaná verejná súťaž a že celá táto akcia nebude DNV vďaka investorovi stáť už ani euro. Odvtedy už ubehol viac ako rok a nie je vidieť, že by sa v tejto veci niečo pohlo. Asi sa tu vyskytol nejaký háčik, z všeobecne dostupných informácií sa mi však nepodarilo zistiť, aký.
Až po upozornení od pána poslanca Jána Žatka som sa dozvedel, že túto akciu skoro bez rečí a jednohlasne dňa 28. 6. 2017 schválilo zastupiteľstvo uznesením č. 62/6/2017. To, že sme sa o tejto aktivite prostredníctvom miestneho periodika dozvedeli od zamestnanca miestneho úradu len vďaka blížiacim sa župným voľbám, sa nijako nevymyká roky zabehnutej komunikačnej stratégii.
Celá vec má ešte jeden celkom zaujímavý rozmer. Priamo v uznesení miestneho zastupiteľstva je v popise účelu nájmu použité slovné spojenie „rezidenčná časť“, ktoré vo svojej kampani pán Strempek (možno omylom) vynechal. Znamená to totiž, že poslanci na toľko očakávanom námestí dovolili postaviť okrem iného napríklad aj bytové domy.
Aj toto je jeden z mnohých príkladov, na ktorom je krásne vidno, ako dôležité je, aby sa poslanci detailne oboznámili s tým, o čom sa hlasuje. Pravdepodobne by sa im totiž asi len ťažko vysvetľovalo, prečo má na námestí namiesto zelene vyrásť obytná budova.
Pán Strempek však trafil klinec po hlavičke, pretože už len kúpa chýbajúcich pozemkov (parkoviska pred OD Kraj a plochy medzi bytovým domom Pavla Horova 10 a 12 a Eisnerovou ulicou) bude stáť možno aj 700 000 eur (súdiac podľa toho, že pozemok medzi OD Kraj a cintorínom stál viac ako 600 000 eur). Na výstavbu námestia, pod ktorým má byť podzemné parkovisko a ktorého súčasťou má byť aj nadzemná budova, budú potrebné ďalšie milióny eur. V prípade takých rozsiahlych stavieb, ako je v pláne centrálnej mestskej zóny, nám nebude stačiť ani to, čo sa podarilo nasporiť vo fonde pre rozvoj mestskej časti (FOPER), kde bolo k 31. 12. 2017 takmer 1,6 milióna eur.
Znova opakujem, že široká verejnosť nemá poriadne odkiaľ vedieť o tom, čo a ako sa tu plánuje. Pritom niektorí ľudia vrátane architekta Mariana Maľovaného v tom mali už dávnejšie celkom jasno. Nižšie je snímka obrazovky plánovaného námestia, ktorú mal už dávno zverejniť miestny úrad:
Určite každému udrú do očí červené šrafované plochy. Ide o polyfunkčné objekty (to znamená, že sú určené aj na bývanie), ktoré majú pri OD Kraj pribudnúť v počte troch kusov, s parkovacími miestami pravdepodobne výlučne v plánovanej podzemnej garáži. Sám som zvedavý, čo s týmto stavom urobia tí zvolení zástupcovia, ktorí tak radi brojili proti zahusťovaniu zástavby.
Za pozornosť stoja tiež čierne písmená na modrej ploche terasy: Rekonštrukcia, sanácia terasy a vybudovanie parkoviska. Ktovie, či majú byť parkovacie miesta pod terasou alebo priamo na terase? Hoci doteraz ešte nebola objednaná realizačná dokumentácia, samotná rekonštrukcie terasy je na spadnutie. Priam pred dverami. Vraj už tento rok. Zdá sa teda, že aj rok 2019 bude plný prekvapení (na rekonštrukciu bolo aj tentokrát schválených 300 000 eur).
Za zmienku tiež stojí okolie budovy bývalej pošty (dnes nevzhľadného dátového centra) o kúsok severnejšie. Aj na tomto mieste treba zmieniť hybridný projekt workoutovo-parkourového ihriska. Hoci voči jeho umiestneniu mali obyvatelia Kalištnej ulice výhrady, zo schváleného plánu je zrejmé, že prvá časť tohto ihriska je skutočne v priestore na to určenom. Je tiež jasné, kam sa bude neskôr rozširovať.
Na obrázku možno vidieť, že v priestore pred dátovým centrom sú naplánované ďalšie objekty občianskej vybavenosti. Aj trávnatá plocha, ktorá je tam dnes, ustúpila hnedej (plocha verejných priestranstiev), takže aj v tejto oblasti môžeme na zeleň časom asi tiež zabudnúť. Plocha verejnej zelene je nakreslená zelenou farbou.
Nie som odborníkom na územné plánovanie a možno práve preto by som mohol ďalej pokračovať v písaní pripomienok k tomuto dokumentu, z čoho by pravdepodobne vzišlo veľké množstvo otázok. Rovnako neviem, či a prípadne ako sa toto VZN dá zmeniť. Je však veľmi pravdepodobné, že sa nebude dať každé 4 roky celé „prekopať“. V takom prípade by ani nemalo význam.
Počas predvolebnej kampane sa objavili aj ďalšie plány. Za všetky spomeniem aspoň výstavbu multifunkčnej športovej haly (pričom nikto sa ani neunúva vysvetliť, či by jej kapacita bola vôbec využitá) či rekonštrukciu bývalého kina (hoci nikto nikde nezverejnil, na aký účel bude tento priestor potom slúžiť).
Upozorňujem, že v žiadnom prípade nie som proti námestiu ani iným investičným projektom. Týmito príkladmi chcem len upozorniť na to, že nové vedenie samosprávy má v oblasti komunikácie s verejnosťou skutočne čo dobiehať. V každom prípade im držím palce.
Príklad smelého plánu, ktorý asi ani na papieri neuzrel svetlo sveta
Pred desiatimi rokmi napríklad písal Milan Jambor o parkovacom dome na ulici Jána Poničana. O tom, ako by pripravil všetko vrátane ankety, financovania atď. Predpokladám, že sa v tejto veci (ako aj v mnohých iných sľuboch) nič svetoborné neudialo, ale hoci je parkovací dom pre obec veľké sústo, určite podobnú myšlienku netreba zatracovať. Niekoľko tisíc eur za projektovú dokumentáciu (pokojne aj podzemného) parkovacieho domu vo vhodnej lokalite určite nebudú vyhodené peniaze.
Kde nám ešte chýba systematický prístup?
Za úvahu stojí aj obnova vnútroblokov na sídliskách. Krásne plochy sú tu dnes často zohyzdené zastaranými a nepotrebnými betónovými prvkami, bývalými pieskoviskami, nepoužívanými preliezačkami, asfaltovými plochami, ktoré už dávno neslúžia pôvodnému účelu, či nepoužiteľnými lavičkami, na ktorých po nociach posedáva len hlučná mládež. Riešenie musí byť aj v tomto prípade systematické a na začiatok treba zainvestovať do kvalitnej a koncepčnej projektovej dokumentácie, ktorú bude možné aj zrozumiteľne komunikovať verejnosti a v ktorej sa zohľadnia potreby detí, rodičov aj psíčkarov. Návrhov na zlepšenie verejného priestoru, ktorý slúži všetkým občanom, by sa ale dalo nájsť neúrekom.
Určite však treba zastaviť nekoncepčné rozmiestňovanie hracích prvkov, lavičiek či iného mobiliáru len preto, aby sa minuli peniaze z jednotlivých položiek v rozpočte. Je absurdné, ak mestská časť urobí značnú investíciu a občania potom vymýšľajú, čo si na desiatky štvorcových metrov betónu nakreslia, aby nový park poľudštili.
V žiadnom prípade teraz nevyzývam na bezbrehé plytvanie peniazmi na nezmyselné aktivity. Suma, ktorá sa ročne v DNV preinvestuje ako kapitálové výdavky, sa v posledných rokoch pohybuje v rozmedzí od 640 000 do 1 700 000 eur a, ako bolo spomenuté vyššie, ešte ostáva relatívne dosť peňazí aj do rezervy či FOPER. Za takéto peniaze sa dá veľa vybudovať, ale aj veľa pokaziť, a je na miestnej samospráve, ale aj na občanoch, aby toho pokazeného bolo čo najmenej.
Niekoľko postrehov na záver
Tak ako v iných oblastiach, aj v prípade stavebných prác či nových projektov má mestská časť pracovať systematicky. Svoje zámery musí mať včas podchytené kvalitnou dokumentáciu. To je základ na rýchle získanie potrebných povolení, efektívnu komunikáciu s verejnosťou a akceptovanie jej pripomienok. Tiež by sa dali aj lepšie odhadnúť reálne náklady na jednotlivé projekty a potom na základe nich tvoriť rozpočet, v ktorom nebude potrebných toľko zmien. Na záver by mohli občania skontrolovať, čo sa za ich peniaze postavilo a či sa to zhoduje s tým, čo bolo naplánované a schválené.
Zároveň si dovolím upozorniť na starý známy fakt a v podstate aj tvrdé pravidlo, že 80 % úsilia na investičnom projekte je potrebného na jeho plánovanie a prípravu. Len 20 % je realizácia. Ak sa to robí opačne, vzniká chaos a nečakané komplikácie, sú potrebné zmeny, ktoré už sa robia ťažšie ako na papieri, všetko sa len komplikuje a okrem času to stojí aj oveľa viac peňazí.
V prípade, že ste sa dočítali až sem, vám na Devínskej zrejme skutočne záleží. Hoci si na tento účel volíme a platíme poslancov aj starostu a máme tu aj celý miestny úrad, miestnu radu a onedlho možno aj rešpektované komisie, bez toho, aby sme sa im kriticky pozerali na prsty, pôjdu títo všetci s najväčšou pravdepodobnosťou cestou najmenšieho odporu a nič zásadné sa k lepšiemu nezmení. Preto je na mieste výzva pre všetkých, aby sa o dianie vo svojom okolí zaujímali a nebáli sa vyjadriť svoje názory a potreby. Inak si skutočne nič lepšie nezaslúžime.