Za bytovým domom, kde bývam, sa nachádza staré, opustené detské ihrisko. Dlhé roky tu leží úhorom a nič sa s ním nedeje. Tak som si povedal, že by sme s ním, respektíve s jeho plochou, mohli urobiť niečo užitočné. Takto dopadol príbeh tohto opusteného detského ihriska.
píše: Denis Ružovič
Obyvateľom nášho domu som navrhol, aby sme nechali detské ihrisko zrekonštruovať, aby sa tam mohli hrať deti.
Ihrisko máme pred domom. Dosť, že tam stále počuť deti, to stačí, ihrisko aj za domom určite nie.
„Dobre“, hovorím, „tak podporme vytvorenie výbehu pre psov, aj tak sem ľudia (napriek zákazu) chodia venčiť svojich psov. Dohodneme to s Denovou, pravidelne budú čistiť a vysýpať koše“. Na to som dostal odpoveď:
Kto má tých psov počúvať? Budú tam štekať a majitelia po nich kričať a ten smrad čo tam bude, to teda nie.
„Dobre teda, tak si spravme malý park na oddych a posedenie v tieni. Vysadíme nejaké stromy, kríky a namontujeme lavičky“.
No to ani omylom, po nociach sem bude chodiť mládež na lavičky sedávať, hulákať a robiť zle.
„Dobre, dobre, tak podporme nejakú malú komunitnú záhradu. Priestor to nie je na tento účel úplne ideálny, ale nevadí. Vybudujeme hriadky, dovezieme kvalitnú zem, nasadíme zeleninu a rôzne plodiny a záhrada bude plniť funkciu aktívne oddychovú aj sociálnu. Na „práci“ v záhrade by sa mohli drobným dielom podieľať aj deti z vedľajšej škôlky“.
To nemá zmysel, kto by sa s tým trápil, a aj tak by určite niekto plody v noci ukradol.
„Tak vysaďme rôzne druhy stromov a spravme si ovocný (jedlý) park. Jablká, hrušky, moruše, slivky, marhule … Nech deti vidia ako ovocie rastie na strome a ako dozrieva a že sa len tak nezjavuje na pultoch v potravinách“.
Popadané ovocie bude hniť, budú tam osy a včely, to určite nie.
Jazierko, v ktorom by sa určite topili deti a ktoré by bolo zdrojom komárov a iného hmyzu som ani nemal odvahu navrhnúť.
Tento článok nepíšem ako sťažnosť, ale ako ukážku dnešnej doby, že s ľuďmi je to niekedy fakt ťažké.
Takto dopadol príbeh jedného opusteného detského ihriska. Je naďalej opustené, napriek zákazu tam psíčkari venčia svojich psov a život ide ďalej.
Denis,
vystihol si to úplne presne. Nech navrhneš a urobíš čokoľvek, vždy bude niekto nespokojný a proti.
Pan Denis, super napady ?…velmi ocenujem. Len chcem podotknut, ze mnohi psickari o tom nevedia a navyse ich moze miast ten kos na psie exkrementy. Na tom ihrisku, aj napriek tomu, ze bolo zanedbane, sme sa obcas zastavili cestou zo skolky a nemyslim si, ze ak by tam bolo zopar detskych atrakcii v malom kvetinovom parciku, ze by to prispelo k zvysenemu ruchu. Nakoniec, aj ked je to v takomto stave, situacia je rovnaka. Ludia tam chodia, ci uz so psami alebo posediet, takze si myslim, ze je uplne jedno co by sa z vasich navrhov vybralo. Mala kvetinova vyzdoba (ako je pri denove pri ceste) s mensim poctom laviciek na sedenie, plus nieco pre deti urcite nebude na skodu, aspon to ulahodi oku. Kazdopadne to co sa deje skoro kazdy den na ihrisku medzi dvoma ZS je des a malo by sa to riesit. Sama som raz musela zasiahnut a zavolat MP.
Nemyslím si, že s ľuďmi to bolo niekedy ľahké alebo výrazne iné ako v dnešnej dobe. V minulom režime sa skôr prikazovalo, dnes majú ľudia viac slobody a tak rôznorodosť názorov je veľká, no to neznamená, že keď niekto bude frflať sa nič nespraví. Nebolo by jednoduchšie keby si vlastníci na schôdzi odhlasovali väčšinový názor a išlo sa podľa toho? Ako sa sťažovať, že sa nič nedá? Ako je vidno z reakcii iných neprístojnosti sa tam dejú aj dnes, keď tam nič nie je, určite zeleň by priniesla zlepšenie mikroklímy územia a estetické dotvorenie vnútrobloku sídliska.
Vážený pán RNDr. Vladimír Kočvara, vážený pán enviro expert komisie DNV . Ďakujem za Váš filozofický a hlboko teoretický príspevok do diskusie. Neskutočne nás tu všetkých obohatil a sám si kladiem otázku, čo by sme bez Vás robili …
Vážený pán Denis Ružovič, ak si chceme vykať ok, vaše nápady na využitie danej nevyužívanej plochy sa mi páčia, viem si predstaviť ak kombináciu tých nápadov napr. komunitná záhrada, na časti plochy detské ihrisko a lavičky v inej časti. Nikde v článku však nevidím riešenie danej situácie, preto som vám navrhol, že na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu by sa mohol vybrať väčšinovým hlasovaním variant, ktorí sa ľudom páči najviac a s týmto variantom potom hľadať financovanie celej akcie a súhlas vlastníka pozemku, ktorým je Hlavné mesto Bratislava. Na tom nevidím nič teoretické ani filozofické…
Vážený pán RNDr. Vladimír Kočvara, vážený pán enviro expert komisie DNV. Cieľom článku nebolo priniesť riešenie. Cieľom článku nebola žiadosť o postup pri riešení alebo návod čo s tým. Viem aký je postup. Cieľom článku bol opis dnešnej doby, nič viac, nič menej.