Minulý týždeň nás navždy opustil obyvateľ Kolónie Hubert „Hugo“ Kríž. Pána Kríža som poznal iba z videnia. Spomínam si, že sa mi raz pred mnohými rokmi podarilo zahrať si s ním v škole Ivana Bukovčana jeden volejbalový zápas. Pridal som sa k partii rekreačných volejbalistov, ktorý tam pravidelne hrávali. Vtedy som ani netušil, s akým významným človekom vo svete volejbalu vlastne hrám. Ďalej uvádzam rozlúčkový text zverejnený na stránke Slovenskej volejbalovej federácie po úmrtí pána Kríža.
píše: Ján Žatko
Na začiatku týždňa nás zasiahla veľmi smutná správa. Vo veku 85 rokov nás v pondelok 11. februára opustil náš priateľ a fantastický človek Hubert „Hugo“ Kríž. Bývalý volejbalista, funkcionár a dlhoročný kustód Slovenskej volejbalovej federácie sa narodil 17. novembra 1933 v Bratislave a celú svoju hráčsku kariéru spojil so Slovanom CHZJD, kde hrával 1. slovenskú ligu na poste smečiara. Vynikal dobrým výskokom a šikovnou rukou.
„Hugo“, ako ho každý familiárne volal, ostal pri svojom milovanom športe aj po tom, ako s volejbalom aktívne skončil. Funkcionársku dráhu začínal na Západoslovenskom krajskom volejbalovom zväze a neskôr pôsobil na Slovenskom volejbalovom zväze ako člen kontrolno-revíznej komisie. V roku 1993 sa po rozdelení Česko-Slovenska stal za éry prezidenta Dušana Mešára predsedom dozornej rady SVF a volejbal neopustil ani po tom, ako odišiel do dôchodku.
Prvý registrovaný volejbalista, čím sa rád pýšil, pracoval až do posledného dňa pre SVF ako kustód. S volejbalom spojil celý svoj život, je Čestným členom SVF a v roku 2009 dostal Čestné uznanie od Slovenského olympijského výboru. Pôsobil aj ako predseda Komisie pre vyznamenania a ocenenia SVF a bol členom predsedníctva Siene slávy slovenského volejbalu.
Veľký muž s dobrým srdcom a šibalským úsmevom volejbal doslova miloval. Zaujímal sa o dianie, navštevoval extraligové zápasy, nechýbal na reprezentačných podujatiach a v sedemdesiatke si ešte chodil zahrať s partiou starých pánov. Volejbalové, ale aj politické a spoločenské témy horlivo preberal s každým hosťom, ktorý zavítal do jeho „revíru“. „Hugo“ bol nielen príjemným spoločníkom, ale aj skvelým hostiteľom. Málokto od neho zo skladu odišiel naprázdno, po ruke mal vždy sladkú odmenu a kto nebol autom, pre toho mal pripravené aj tajné zásoby. Okrem volejbalu zbožňoval aj kávičku, na ktorú chodil rád so svojou partiou do neďalekého Polusu. Hoci ten je od sídla SVF vzdialený pár metrov, „Hugo“ tam so svojim kamarátmi chodil autom.
Maestro Kríž bol typickým príkladom „starej školy.“ Do práce chodil v saku a vždy bezchybne upravený, bol džentlmen s distingvovaným správaním. Bol slušný, všímavý a príjemný spoločník. Dokázal „pokecať“ so svojimi rovesníkmi, ale nemal problém pustiť sa do debaty aj s oveľa mladšími parťákmi. Z jeho slov išla múdrosť a skúsenosť, každý jeho postreh mal hlavu a pätu. Hneval ho neúspech, na druhej strane po vydarených zápasoch žiaril šťastím a hrdosťou. Ľudia ho mali radi, pretože bol veľmi milý a príjemný.
Česť Vašej pamiatke „Hugo“, veríme, že aj v nebíčku si nájdete svoje volejbalové miesto! Mali sme Vás všetci veľmi radi.
zdroj: svf.sk