V Devínskej Novej Vsi dopláca väčšina na menšinu. V tichosti a po dlhé roky. Ak sa niekto ozve, je označený prinajmenšom za málo korektného. A dosť! Sídlisko v Devínskej Novej Vsi si zaslúži viac. Ak sa Vám tento blog páči, prosím o jeho zdieľanie.
píše: Martin Sabo
autor kandiduje za poslanca miestneho zastupiteľstva DNV
Sídlisko versus rodinná zástavba
Devínska Nová Ves je mestskou časťou s vyše 17 000 obyvateľmi. Teda tými, ktorí si tu nahlásili trvalý pobyt. Ich rozloženie je nehomogénne, približne 11 000 obyvateľov býva na sídlisku a približne 5 500 v tzv. starých častiach, teda na Istrijskej, Grbe a Kolónii. Ďalších do 1 000 obyvateľov má pobyt v roztrúsených záhradkách a chatách v okolí. Keď si to tak vezmeme pomerom, potom populácia sídliska predstavuje asi 70% obyvateľstva Devínskej Novej Vsi. Čiže 70% ľudí, z ktorých dospelá pracujúca populácia platí v tejto mestskej časti podielové dane. A aká je realita pri prerozdeľovaní daní? Tak toto je už menej veselá časť môjho blogu. Schválne sa na to pozrime.
Verejná doprava
Sídlisko je obsluhované len dvomi linkami MHD č. 20 a 21. V špičke si určite nesadnete a ak niektorá vynechá, ani sa do nej nedostanete. Intervaly ráno a poobede sú nedostatočné, linka č. 20 je iba krátky autobus. Kedysi k nám chodila aj 22ka, dalo sa s ňou odviezť rovno na onkológiu na Kramároch, ale odkedy nemáme gudróny, asi ju netreba.
Zato starousadlíci, ktorí tvoria len približne 30% „dane platiacich“ pasažierov, majú spojov hneď šesť, sú to linky č. 20, 21, 23, 25, 26 a 92. Dá sa možno chabo namietať, že niektoré z nich sú určené „pre Volkswagen“, takúto mantru počúvame dlho. Ale fakt je, že drvivá väčšina zamestnancov bývajúcich v Bratislave využíva najmä ťažiskovú linku č. 21, vďaka ktorej sa do nej človek na sídlisku v čase striedania zmien ani nenasáčkuje. A ak sú linky č. 25 a 92 určené pre automobilku, tak prečo cez Kolóniu zachádzajú a cez sídlisko nie? Dvojaký prístup. Stará časť sa teší aj vlakovému spojeniu, ktoré nám na sídlisku len roky sľubujú.
Parkovanie
Každé štyri roky pri voľbách sa vyroja kandidáti sľubujúci parkovací dom na sídlisku. Bol to starosta Mráz, starosta Jambor, teraz to sľubujú aj prakticky všetci noví kandidáti na starostu. Ako rátam, je to 20 rokov sľubov. Ďakujeme, neprosíme. Terajší starosta s poslancami radšej postavili v starej časti parkovisko pri železničnej stanici. Pre koho? Pre klientov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., ktorá vozí ľudí z celej Bratislavy a širokého okolia do Rakúska za prácou.
Pre koho sme sa poskladali na parkovisko pred železničnou stanicou?
Týždenný lístok na vlak, auto odstaviť na novučičké parkovisko a poďho za trojtisícovými platmi. Poslanci tomu dali klinec, lebo nielen že postavili parkovisko pre klientov železníc, čo by mal byť dosť že ich problém, oni tým železniciam ešte z našich daní platia komerčný nájom za pozemok pod tým parkoviskom.
Keď som sa pýtal, komu vlastne táto investícia z rozpočtu mestskej časti pomohla, tak vraj obyvateľom Mlynskej ulice, ktorí trpia, lebo im železniční pasažieri parkujú na „ich“ ulici pred domami. A to sa predsa starousadlíkom, ktorí sú tu doma, nerobí. A my na sídlisku, nám nech pred domom zaparkuje kto len chce, na chodníku, na tráve, kdekoľvek.
To vôbec nikoho nenapadlo, že na celej Mlynskej ulici dokopy žije menej ľudí, než v jednom vežiaku so 48 bytmi?
Cesty a chodníky
Ulica na Grbe a priľahlá oblasť je malebné miesto. Pokoj, kľud, teraz aj novučičké cesty a krásne chodníky. Nie opravené, nie zaplátané, komplet nové. Pred niekoľkými rokmi bola na funglovku zrekonštruovaná Istrijská ulica, Mečíková ulica, chodníky na Opletalovej a komplet cestné teleso sa čerstvo vymenilo pri kine Devín, na Opletalovej a Istrijskej. Nádhera. Koľkože áut a ľudí denne prejde cez Grbu a po Mečíkovej? Koľko ľudí tam býva?
Eisnerova, Poničana, Smreka, Bukovčana, všetci títo spisovatelia a vedátori sa musia v hrobe obracať. Cesty a chodníky na sídlisku sú samá vydutina, hrbol, jama. Pôvodný stav sa nesnažia ani len plátať, nie že vymeniť. Po 30 rokoch životnosti a pre 70% „platiacich“ obyvateľov. Hanba!
Detské ihriská
Tie naše ihriská na sídlisku, Smreka ako tak, Poničana veľká pompa pri rekonštrukcii a teraz je to zanedbané, o ďalších zabudnutých, ako na Králika, ani nebudem písať. Aj na tých funkčných zastal čas, slúžia viac dílerom ako deťom.
Zato na Istrijskej ulici majú starousadlícke deti úplne nové a udržiavané ihrisko za viac ako 35 000 eur a hneď kúsok, nové ihrisko na Charkovskej ulici za viac než 150 000 eur. Ja sa pýtam, kto takto selektívne hospodári a prečo?
Múzeum starej Devínskej
Bizarnejší zámer za viac ako 200 000 eur investičných nákladov a ďalších peňazí na údržbu a prevádzku som ešte nevidel. Takže kým sa sídlisko tlačí v autobusoch, chodí po zdevastovaných chodníkoch, nemá vyriešené základné veci, tak mestská časť sa za naše peniaze kochá minulosťou starousadlíkov pre návštevníkov, ktorých zrátate mesačne na jednej ruke.
A ak už, prečo takto rozdeľujeme? Prečo Múzeum starej Devínskej? Expozícia o minulosti 30% dnešných obyvateľov? Bude aj Múzeum novej Devínskej? Alebo ako? Niektorí ma obviňujú, že delím ľudí na starú a novú časť. Ale veď naši poslanci a starosta nás týmto rozdeľujú sami, lebo sídlisko vylučujú zo spoločnej mapy Devínskej Novej Vsi. Je jedna mestská časť, tak prečo nemohlo byť jednoducho, Múzeum Devínskej, ak už? Aj keď, nejaká stála expozícia v rámci Turistickej informačnej kancelárie v budove Mýtnice by spravila istotne väčšiu propagáciu našej minulosti, než večne zamknuté múzeum.
Dokedy sa budeme skladať na občanov prvej kategórie zo starej časti? Mám snáď pociťovať doživotný biľag na šesť generácii za to, že moji predkovia pred 400 rokmi neprišli z Balkánu?
A čo ďalej?
Keď tak sledujem volebné materiály nových kandidátov na poslancov a na starostu, tak sa predháňajú, kto skôr zveľadí rybník na Mlynskej ulici, opraví kino Devín na Kolónii, zrekonštruuje školu na Charkovskej. A čo my?
Páni kandidáti, na začiatok by stačilo, ak by ste opravili cestu a chodníky na sídlisku, opravili detské ihriská a pridali autobusy. Lebo na vlakovú zastávku a predĺženie Eisnerovej sa mne osobne čakať nechce.
Vzali nám volebné obvody
Je to aj naša chyba. Sme na sídlisku apatickí, nechodíme voliť a ak už, tak veľa z nás volí stranícky. To, že za tými „obľúbenými“ stranami sú skryté záujmy kandidátov z radov starousadlíkov zo starej časti, to nám už nedochádza.
Kedysi to riešili volebné obvody. Boli poslanci za starú časť, boli poslanci za sídlisko. Každý vedel, kto za koho kope. Dnes je jeden volebný obvod pre celú Devínsku. Čiže ak sľúbi vybudovať 300 m chodníka a vylobuje ho na najmenej frekventovanej ulici v dedine, splnil čo mal. Ale nie nám.
Vraj som nekorektný, nie je to v móde
Dnes sa nesie tzv. politická korektnosť. Nepovedať nič, čo by sa mohlo útlocitne dotknúť iných. Nepolarizovať spoločnosť. Viacerí mi preto moje slová vyčítajú. Chcem sa spýtať, a kto dbá na to, čo sa dotýka obyvateľov sídliska? Kto svojimi činmi a ignoranciou našich potrieb vylučuje nás na okraj všetkých významných investícii v Devínskej Novej Vsi? Je načase sa ozvať.
Preto sa uchádzam o Vašu dôveru ako nezávislý kandidát na poslanca Devínskej Novej Vsi č. 37.