Tešíme sa na rozhľadňu

Ktorý Devínskonovovešťan by sa už dnes netešil na novú turistickú rozhľadňu na Devínskej Kobyle? Ako častý návštevník tohto kopca som bol na novú atrakciu zvedavý aj ja. Po bližšom pohľade na tento projekt a jeho porovnaní s tým, čo v Devínskej Novej Vsi za štvrť milióna skutočne potrebujeme, mi však zamrzol úsmev na tvári. Ďalšie schladenie prišlo pri porovnávaní plánovanej rozhľadne s podobnou rozhľadňou na neďalekom vrchu. Vtedy som už ale nemohol zostať ticho a nechať si všetko len pre seba.

píše: Viktor Švarc

Ako sa stavajú krásne rozhľadne v našom okolí

Po príklad porovnateľnej rozhľadne postavenej v našom samosprávnom kraji netreba chodiť ďaleko. Stačí sa zájsť pozrieť do malebných bukových lesov Malých Karpát nad Pezinok na vrchol Veľkej Homole. Tu už dlhé roky stála doslova z kmeňov stromov „zbúchaná“ rozhľadňa (dokonca účinkuje aj v klipe melancholickej pesničky). Keďže však nebola v dobrom stave, po rôznych víchriciach na ňu bol viackrát zakázaný vstup a nakoniec bola celá rozobraná. Na jej mieste bola ale nedávno postavená a otvorená krásna 21 m vysoká novučičká rozhľadňa. Koľko stála a kto to zaplatil? Ako sa možno dozvedieť v reportáži TV Pezinok (ktorej úroveň sa z DTV nedá ani porovnať) a z denníka SME, rozhľadňa stála skoro 120 000 eur. Z toho 58 640 eur na ňu prispel Bratislavský samosprávny kraj, 30 516 eur uhradila obec Modra a rovnakú sumu mesto Pezinok (teda spolu 61 033 eur). Komunikácia s verejnosťou v tomto prípade nepredstavovala žiaden väčší problém, pretože táto rozhľadňa je už známa a, dovolím si tvrdiť, že aj vyhľadávaná ľuďmi so širokého okolia. V skutočnosti išlo len o to, že sa všetci kompetentní spojili pre dobrú vec. Z môjho pohľadu nie je takémuto projektu čo vyčítať.

Ako stavia rozhľadňu Devínska Nová Ves

Vráťme sa ale domov, na vrchol Devínskej Kobyly, kde kedysi, ešte predtým, než ju obsadili vojaci, bola drevená rozhľadňa. Skúsme krok po kroku zmapovať genézu vzniku tejto rozhľadne. Mestská legenda, ktorá sa šíri z Grby, hovorí, že bývalý starosta Milan Jambor tento nápad počul od chlapov, ktorí sa o tom rozprávali v krčme. Pravdivosť tejto teórie však nie je potvrdená. Faktom ale je, že pred župnými voľbami v roku 2017 sa na stránkach Devexu za iniciátora tohto projektu hrdo hlásil zamestnanec miestneho úradu Juraj Strempek. Ten vraj víziu rozhľadne predostrel vtedajšiemu starostovi Milanovi Jamborovi, ktorý si ju osvojil (toľko jeho slová). Následne sa rozbehla fáza plánovania, príprav a odkladania realizácie. Áno, aj komunikácie, tá sa ale zúžila na tradične „budovateľské“ reportáže DTV (s veľkou pravdepodobnosťou existuje reportáž aj staršieho dáta, tú sa mi ale nepodarilo nájsť).

Všetko nasvedčuje tomu, že aj v tomto prípade ide o projekt, ktorý tu niekto realizuje akoby u seba na záhradke bez potreby akejkoľvek spätnej väzby od občanov. Tak vznikla modlivka, presnejšie pamodlivka. Zatiaľ teda len na papieroch. Podozrivo drahých papieroch, keďže len dotlač dokumentácie stála viac ako 3 400 eur. Na webe DNV nebolo z tejto „podružnej“ aktivity zverejnené nič. O našu rozhľadňu sa však celkom živo zaujímajú iné médiá, ako napríklad denník SME, bratislavaden.sk, Bratislavské noviny či bratislava.dnes24.sk. Nebudem ich zdĺhavo citovať, no jeden výrok rozhodne nesmie upadnúť do zabudnutia. Vtedajší starosta Milan Jambor totiž skonštatoval, že tých 250 000 eur, ktoré bude rozhľadňa stáť, náš „rozpočet prežije“. Adekvátnosť tejto poznámky čitateľ pochopí na ďalších riadkoch.

Sám tomu nechcem veriť, ale zmienku o rozhľadni som skutočne nenašiel ani v žiadnej zápisnici zo zasadania Komisie dopravy, výstavby a životného prostredia.

Vráťme sa preto ešte k reportáži DTV spred roka. Vtedajší starosta Milan Jambor na Devínskej Kobyle spomína rôzne termíny, ktoré sú z dnešného pohľadu akurát tak na smiech (trošku sa sekol, zatiaľ o rok). Následne sa sťažuje na to, že v dnešnej dobe sú všetci odborníkmi na všetko, a svoju pravdu ohľadom voľby materiálu obhajuje tvrdením, že rozhľadne vyššie ako 20 metrov nemôžu byť z dreva. Novú 21 metrov vysokú rozhľadňu na vrchu Veľkej Homole (ktorá má aj oceľové prvky) však snáď nenavrhoval amatér. V reportáži vôbec nekonkretizuje, prečo do projektu nechce ísť aj Dúbravka, a túto skutočnosť sa snaží predať ako výhodu. Tvrdí, že takto bude všetko jednoduchšie a že bude lepšie, ak sa bude o rozhľadňu starať len jeden „pán“. Pri pohľade na to, ako sa DNV stará o mobiliár v intraviláne, ihriská či park na Grbe a ako amatérsky park prevádzkuje, je napokon asi predsa lepšie, že rozhľadňa bude z čo najodolnejšieho materiálu.

Nedá mi ale ešte nespomenúť, že u nás aj v zahraničí existuje viacero krásnych rozhľadní vyšších než 20 metrov, ktoré sú prevažne z dreva. Za zmienku stoja napríklad rozhľadne na vrchoch Veľký Lopeník (22 m) či Königswarte (22,7 m) alebo rozhľadňa Brestovec – Poľana (20 m).

Rozhľadňa má byť podľa všetkého postavená na parcele 2385/8 (ktorú má mestská časť v prenájme od Lesov SR) v areáli bývalej raketovej základne. Hoci Milan Jambor tvrdí, že k nej povedie krásna asfaltka (táto však nie je a možno ani nemôže byť vyznačená ako turistická trasa), treba sa zamyslieť nad tým, či je vôbec pohyb v tomto areáli legálny a bezpečný. Turistická rozhľadňa totiž môže byť lákadlom, ktoré privedie davy ľudí do oblasti plnej nebezpečných opustených stavieb, raketových síl, odkrytých jám či iných nástrah. Ďalšou dôležitou otázkou je, aký bude k rozhľadni prístup z turistického vrcholu Devínskej Kobyly. Poľahky sa totiž môže stať, že bude potrebné obchádzať celý plot základne až k bráne, prípadne trápne podliezať plot a škriabať sa do strmého svahu.

Financovanie našej rozhľadne

Ak ide o peniaze, verím, že skutočným pôvodcom myšlienky mohol byť naozaj pán Strempek. Vie snáď niekto lepšie, v akom perfektnom stave sú financie Devínskej Novej Vsi? Tu si dovolím znovu prejsť cez pomyselnú čiaru faktografie a zabŕdnuť do vôd dohadov. V Devínskej je totiž toľko peňazí, že ich sami ani nedokážeme rozumne minúť. Finančný nedostatok je problém, veľké finančné prebytky však tiež, pretože môžu svedčiť o nerozumnom hospodárení (zjednodušene povedané, načo sú niekomu peniaze keď si za ne nič rozumné nevie kúpiť?). Vyslanie niekoľkých stovák tisíc eur na vrchol Devínskej Kobyly preto mohlo prísť pánu Strempekovi vhod nielen ako PR pred župnými voľbami, ale možno aj ako riešenie jeho každodenných pracovných starostí s príliš veľkou sumou neminutých peňazí (aj keď treba uznať, že do FOPER a rezervného fondu stále niečo ostane).

„Ďalším zaujímavým projektom je tiež plán výstavby turistickej rozhľadne na vrchole Devínskej kobyly, kde sa počíta s finančným zainteresovaním viacerých subjektov územnej samosprávy.“

Už z tejto vety, ktorá je zverejnená v schválenom rozpočte na rok 2017, kde boli na rok 2018 plánované výdavky na rozhľadňu vo výške 50 000 eur, je zrejmý ušľachtilý zámer zapojiť do financovania rozhľadne na rozhraní viacerých katastrálnych území aj iné subjekty územnej samosprávy. Píše sa o Dúbravke a Devíne, a to aj napriek jeho finančným problémom. Z mne neznámych dôvodov Bratislavský samosprávny kraj nikto nespomína.

Tu sa treba na chvíľu zastaviť a skonštatovať, že ak by sa DNV a Dúbravka spojili a financovali podobnú rozhľadňu, ako je na Veľkej Homoli (za 120 000 eur), v pomere 50:50, pôvodne plánovaný rozpočet by nebolo potrebné nijako dramaticky zvyšovať.

V schválenom rozpočte na rok 2018 už svieti plná suma 250 000 eur aj s nasledujúcim komentárom:

„Projekt turistickej rozhľadne na vrchole Devínskej kobyly má za cieľ podporiť rozvoj pešej turistiky a zároveň vytvoriť atraktívne oddychové miesto pre občanov Devínskej Novej Vsi a blízkeho okolia.“

Nevedno, kde sa podeli skvelé plány zapojiť do financovania aj iné subjekty. Tak ako v iných prípadoch, ani tu neevidujeme snahu čo i len jedného zo zástupcov občanov (teda poslancov) nechať si oficiálne vysvetliť, prečo celú rozhľadňu musí zaplatiť Devínska Nová Ves sama.

V tomto bode bolo stále možné rozpracovaný projekt schovať do zásuvky (štúdia stála niečo vyše 1 500 eur) a skonštatovať, že treba viac času a politických rokovaní na to, aby sme o prínose presvedčili aj župu či iné mestské časti. Nikto by nemohol namietať, že chceme 250 000 eur radšej minúť na niečo užitočnejšie v DNV.

Nakoniec bol na túto stavbu objednaný realizačný projekt až v roku 2018 a na jeseň aj zhotoviteľ, firma INGSTEEL, a.s., ktorá už asi začala s nákupom materiálu a výrobou, pretože už v roku 2018 jej bolo vyplatených približne 64 000 eur (z plánovaných 232 776 eur). Rozhľadňa má byť dokončená v júni 2019 a bude z nej krásny kruhový výhľad na celé okolie.

O otázke, prečo poslanci aj na rok 2019 schválili na rozhľadňu rozpočet vo výške 250 000 eur, som písal inde.

Obrázky pamodlivky z oceľových rúr či iných profilov z tohto ušľachtilého materiálu už stihli obletieť internet. Za seba môžem povedať, že rozhľadne v prírode, ktoré sú prevažne z dreva, na mňa pôsobia lepšie. Samozrejme, niekto iný môže argumentovať tým, že do raketovej základne sa drevo aj tak veľmi nehodí, hoci tu už tiež všetko z ocele či liatiny stihli rôzni spoluobčania rozkradnúť. Niekomu dokonca môže stačiť podomácky vyrobená vyhliadková veža, ktorá už na danom mieste stojí a o ktorej sa hovorí, že jej trup je priamo z rakety (hoci priemer nezodpovedá ani SS-20 „Saber“ s priemerom 1 800 mm ani S-125M „Neva-M“ s priemerom 375 mm). Faktom však zostáva, že rozmermi je naša rozhľadňa veľmi podobná tej na Veľkej Homoli, akurát je raz tak drahá. Asi aby všetci videli, čo si môžeme dovoliť.

Naozaj túto rozhľadňu potrebujeme?

Ušľachtilú myšlienka podporiť rozvoj pešej turistiky vybudovaním rozhľadne sa snáď podarí dotiahnuť do úspešného konca. Ostane po ňom však pachuť Pyrrhovho víťazstva. Prečo tak tragicky?

Hoci si to roky radšej ani nepriznáme a zvykli sme si, všetci vidíme, koľko neriešených a ignorovaných problémov ostáva tu dolu, na sídliskách či na Kolónii, a náš miestny úrad je zamestnaný prácou na rozhľadni, bez ktorej by si každodenný život dokázal predstaviť asi každý Devínskonovovešťan. Namiesto toho pokrivkávajú koncepčná starostlivosť o čistotu ulíc či stromy, výsadba novej zelene, zateplenie škôl a škôlok (ktoré už dávno mohlo byť hotové) či opravy chodníkov, ciest a detských ihrísk a najnovšie tu máme aj absolútne nezvládnutú kontrolu výmeny tepelných rozvodov. Za toho štvrť milióna eur si tu môže každý dosadiť, čo len chce.

Nejde len o peniaze, ale aj o čas a vyťaženie pracovníkov miestneho úradu, ktorí zjavne nestíhajú riešiť akútne problémy a ani len neodpovedajú na podnety od občanov. Podobne, ako to bolo v súvislosti s nelegálnym reklamným zariadením Vráťme rybník Devínskonovovešťanom (Karol Oreský: „…v týchto dňoch bude prebiehať predvolebná kampaň. Tak Vás chcem požiadať o trpezlivosť a po komunálnych voľbách sa týmto budeme spolu so stavebným úradom zaoberať.“), si môžu aj v tomto prípade dať pracovníci MÚ na dvere odkaz: „Na vaše prízemné problémy nemáme čas, riešime pre vás turistickú rozhľadňu na Devínskej Kobyle.“

Čo z toho vyplýva do budúcnosti a pre samosprávu a občanov?

Vážení obyvatelia Devínskej Novej Vsi. Ak vám niekto bude hovoriť, že na váš skvelý nápad alebo na riešenie vašej sťažnosti nie sú peniaze či ľudské zdroje alebo ak s vami ani nikto „kompetentný“ nechce komunikovať, spomeňte si na našu pamodlivku z Devínskej Kobyly.

Namiesto vzletných, okázalých a nie až tak veľmi potrebných a predražených projektov by sme sa v DNV mali začať konečne sústrediť na úplne obyčajné špinavé ulice, nedisciplinovaných stavebníkov, ktorí si robia skládky priamo na sídliskách, rozbité ihriská či nefunkčné verejné priestory.

Na záver však treba uznať, že keď k nám stále vzácnejšie severozápadné prúdenie privanie čistý atlantický vzduch, z rozhľadne bude za dobrého počasia vidieť veľmi ďaleko, napríklad aj k našim západným susedom. Budeme tak snáď môcť mať aspoň na chvíľu pocit, že sme k vyspelejšiemu, kultivovanejšiemu a uvedomelejšiemu svetu predsa len o čosi bližšie.