V utorok 4. mája uplynulo 102 rokov od tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika. Kvôli pandémii nového koronavírusu a pretrvávajúcemu zákazu zhromažďovania sa ani tento rok nekoná verejná spomienka na tohto velikána slovenského národa organizovaná každoročne Miestnym odborom Matice slovenskej pri jeho pamätníku na Kolónii. A tak namiesto toho opäť, tak ako pred rokom, je tu iba moja súkromná spomienka na Milana Rastislava Štefánika.
píše: Ján Žatko
Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden.
M. R. Štefánik
Štúdium a vedecká kariéra
Kto vlastne bol Milan Rastislav Štefánik? Narodil sa v roku 1880 v Košariskách v rodine evanjelického farára. Všetko, čo v živote dosiahol, dosiahol vlastnou prácou a úsilím. Študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, Šoproni a v Sarvaši. Po maturite v roku 1898 odišiel do Prahy. Najskôr študoval stavebné inžinierstvo, neskôr matematiku a hvezdárstvo. V roku 1904 bol promovaný za doktora filozofie. Po štúdiách odišiel do Paríža, kde sa venoval astronómii. Za vedecké práce získal viacero významných ocenení, od francúzskej vlády dokonca Rád rytiera Čestnej légie.
Organizovanie česko-slovenských légií
Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa v roku 1915 dobrovoľne prihlásil k letectvu. V armáde urobil závratnú kariéru. Za tri roky sa stal z desiatnika brigádnym generálom a velenie francúzskej armády mu udelilo Vojenský kríž. Napriek svojim úspechom vo vede a vo francúzskej armáde však nezabudol na Slovensko. Práve naopak. Svoje styky s francúzskymi politikmi využil na presadzovanie myšlienky vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov. Vo februári 1916 založil spoločne s T. G. Masarykom a Edvardom Benešom Československú národnú radu ako vrcholný orgán česko-slovenského zahraničného odboja. Ešte v tom istom roku sa mu podarilo zriadiť česko-slovenskú armádu vo Francúzsku. Odišiel do Ruska a zo slovenských a českých zajatcov vytvoril česko-slovenské légie. To isté sa mu podarilo v Rumunsku. V roku 1917 získal v USA 3 tisíc dobrovoľníkov do česko-slovenskej armády, ktorí boli presunutí do Francúzska a zároveň získal podporu mnohých významných politikov pre vznik Česko-Slovenska.
Osudný let na Slovensko
V roku 1918 dosiahol v Taliansku súhlas na zriadenie samostatnej česko-slovenskej armády v Taliansku. Tá bola definitívne medzinárodne uznaná – mala vtedy už 100 tisíc vojakov. Po vzniku Česko-Slovenska sa stal ministrom vojny. Po dlhých rokoch strávených v zahraničí sa v nedeľu 4. mája 1919 z talianskeho Gallarate vypravil letecky na návrat do vlasti. Svoj oslobodený národ i rodnú zem už neobjal živý – po páde lietadla tragicky zahynul neďaleko Bratislavy za dosiaľ neobjasnených okolností.
Úcta k M. R. Štefánikovi
Dňa 23. apríla 1990 Federálne zhromaždenie vtedajšieho Česko-Slovenska schválilo Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že
M. R. Štefánik sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Na jeho počesť bolo pomenované štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, Kríž Milana Rastislava Štefánika, ako aj medzinárodné letisko v Bratislave, akadémia ozbrojených síl SR a veľké množstvo ulíc, námestí, škôl atď.
Štefánik v Devínskej za prvej republiky a za komunizmu
Viete o tom, že Štefánik v Devínskej Novej Vsi bol už od roku 1928? Vtedy mu postavili predstavitelia Československej obce legionárskej a Zväzu národného oslobodenia pomník v časti obce Kolónia. Na podstavci bol vytesaný nasledujúci nápis:
Na pamiatku 10. výročia republiky venovala čsl. obec legionárska a zväz národného oslobodenia v Devínskej Novej Vsi. Pomník bol odhalený 7. 10. 1928.
Po komunistickom prevrate sa stal Štefánik personou non grata. Jeho légie predsa bojovali na Sibíri proti boľševikom. Okrem toho nikdy, ani v časoch, keď to bolo medzi európskymi intelektuálmi populárne, nekoketoval s komunizmom a je príznačné, že domáci komunisti preňho našli len pomenovanie agenta svetového imperializmu. A tak sa komunisti snažili vymazať Štefánika z historickej pamäte. Prejavilo sa to aj v Devínskej Novej Vsi. Jeho socha zrazu z Kolónie zmizla. Zostal iba podstavec. Pamätníci tvrdia, že sochu komunisti hodili do Moravy, ale ako to v skutočnosti naozaj bolo, to sa už asi nikdy nedozvieme.
Štefánik v Devínskej po Nežnej revolúcii
Po Nežnej revolúcii sa osoba Milana Rastislava Štefánika opäť dostala do školských učebníc. Predstavitelia samosprávy v Devínskej Novej Vsi sa rozhodli obnoviť jeho pomník na Kolónii. Dali zreštaurovať podstavec, ktorý akoby zázrakom prežil celé obdobie komunizmu. Na podstavec bola umiestnená Štefánikova busta od Ivana Tószogyho a doplnená tabuľka s nápisom:
Pamätník obnovený z prostriedkov Mestskej časti Devínska Nová Ves v roku 1998.
Spomienka na Milana Rastislava Štefánika v Devínskej pred koronou
Miestny odbor Matice slovenskej v Devínskej Novej Vsi sa dlhodobo snažil o to, aby sa pomník M. R. Štefánika obnovil v jeho pôvodnej verzii. Najväčšiu aktivitu v tomto smere vyvíjal vtedajší predseda miestneho odboru Jozef Slovinec. Podarilo sa mu presvedčiť predstaviteľov mestskej časti pre túto myšlienku. Matičiari zorganizovali verejnú zbierku na tento účel a tak sa spoločným úsilím mestskej časti a devínskonovoveských matičiarov mohla v roku 2009 odhaliť socha M. R. Štefánika, ktorú zhotovil z liateho kameňa podľa dobových fotografií pôvodnej sochy sochár Jozef Šramka. Pri tomto pomníku sa z iniciatívy Miestneho odboru Matice slovenskej DNV koná každoročne spomienka na Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti výročia jeho tragickej smrti.
