V utorok sa aj v Devínskej Novej Vsi skončila plesová sezóna. Obdobie tradične nazývané fašiangy, ktoré končí vždy v utorok pred popolcovou stredou. Tento rok bola plesová sezóna mimoriadne dlhá. V Devínskej ju už tradične otvárali matičiari 12. januára svojim 26. reprezentačným plesom a uzatvárali Chorváti v sobotu 2. marca Chorvátskym bálom. Medzitým ste sa mohli zabávať na mnohých tradičných, ale aj novo organizovaných plesoch. Ale úplnú bodku za plesovou sezónou dal až tento utorok. O polnoci sme pochovali basu.
píše: Ján Žatko
Pochovali sme basu
Ukončenie fašiangov pochovaním basy je tradičný slovenský ľudový zvyk. V Devínskej Novej Vsi sa snaží túto tradíciu udržiavať Istra Centrum. Bolo to tak aj v tomto roku. Do tanca hrala plesajúcim kapela BeHappy. V súlade s tradíciou sa zábava skončila o polnoci. Parket sa vyprázdnil a do sály vstúpil nariekajúci zástup ľudí, sprevádzajúcich práve zosnulú basu vystretú na márach. Poslednú rozlúčku s basou viedol dokonca pán kardinál. Celú scénu poslednej rozlúčky s basou skvele zvládli členovia Činoherného klubu DNV. Nuž a po rozlúčke s basou nezostávalo prítomným nič iné, iba sa pomaly pobrať domov a čakať na ďalšiu zábavu až po skončení pôstneho obdobia.
Monografia Devínska Nová Ves
Pochovávanie basy je tradičný slovenský ľudový zvyk, ktorý sa dodržiaval aj v Devínskej Novej Vsi. Veľmi dobre je opísaný v monografii Devínska Nová Ves zostavenej Viliamom Pokorným a kol. Nasledujúci text je prevzatý práve z tejto publikácie.
Fašiangy
Obdobie od troch kráľov do začiatku veľkého pôstu, ktorý sa začína vždy 40 dní pred Veľkou nocou, boli fašiangy (fášenak). Považovali sa za najveselšiu časť roka: v obci sa usporadúvalo najviac zábav, bolo veľa svadieb a zabíjačiek. Najveselšie boli posledné tri dni fašiangov, ktoré pripadli na nedeľu, pondelok a utorok. Zachovával sa sviatok, nepracovalo sa a dievčence i mládenci chodili v tradičnom odeve. V pondelok okolo poludnia, niekedy aj v utorok, robili mládenci fašiangovú obchôdzku po dievockých domoch. Niektorí mali oblečené maškare, lárve, znázorňujúce rozpustilé ženy, cigánky, vyskytli sa však aj zvieracie masky (kohút, medveď vo vyvrátenom kožuchu a podobne). Obchôdzkári zabávali domácich, „vyhrávali“ chorvátske ľudové piesne i populárne šlágre na nástrojoch, požičaných od muzikantov. Pritom vyberali, pod rôznymi zámienkami vylákali alebo aj ukradli domácim vajcia, údeniny, šišky, pre pohostenie sebe i muzikantom v krčme.
Pochovanie basy
Začiatkom storočia zvykli ženy na utorkovej zábave tancovať a vysoko vyskakovať, aby sa im urodili vysoké konope (za konuópľe). V tom čase bolo tiež zvykom, že si školské deti usporiadali na fašiangy vlastnú tancovačku, na ktorej vyzbierali malú peňažnú odmenu pre harmonikára i pre majiteľa prenajímanej miestnosti. V neskoršom období mali už deti prístup na zábavy dospelých, avšak len do zvečerenia. Na dodržiavanie tohoto pravidla dozerali stárkovia. Stárek bol dospelými mládencami vyvolený predstaviteľ mládeneckého spolku, ktorý udržiaval poriadok medzi mládežou a reprezentoval mladých pred richtárom, farárom a ostatnými predstaviteľmi obce. Dozeral na to, aby sa medzi staršiu mládež (junákov a divuójke) nemiešali mladší, ktorí ešte neboli medzi nich prijatí (hlapci, dičáki, divičice, divuójčice). Potom sa pomenovanie stárki prenieslo na skupinu dvoch – troch mládencov, ktorí mali na starosti organizovanie zábavy, občerstvenie a vyberanie vstupného v tej – ktorej krčme. Fašiangy sa končili tesne pred polnocou, kedy skupina mládencov parodovala pohrebný sprievod a oplakávala za zvukov pohrebnej piesne basu na márach.
zdroj: monografia Devínska Nová Ves
Reportáž DTV z pochovávania basy
Pekné mali to pochovávanie v IC, a!len u nás v klube dôchodcov to bolo ešte lepšie. Mladí obrad poňali moderné, veľmi umelecký, u nás tak po dedinský ako to bolo za našej mladosti. Pochovávajú aj hrobárovi s riadnym trunkom v sebe, farár, biskup aj placky čo vlastným telom bránia v pochovaní basy. Ale hlavnými protagonistami sú muzikanti v kostýmoch uzatvárajú či sprievod a hrou i spevom dopĺňajú cirkevnú zložku. Texty tu ani zverejniť nemôžem, také sú šťavnaté, ale do toho programu patria. A do sprievodu sa zapájajú všetci prítomní, vzájomne sa utesujuc slovami i duskami moku vínneho či tuhsieho.