Obnova verejných priestorov na sídliskách? Tak jednoduché to nebude.

Verejné priestory na sídliskách v Devínskej Novej Vsi už roky volajú po obnove. Po masívnych rozkopávkach a výruboch z minulého roka pôsobia ešte zúfalejšie, preto je snaha miestneho úradu o revitalizáciu bývalých ihrísk viac než potešujúca. Navrhované riešenie však pôsobí nekoncepčne a bola by veľká škoda, keby ostalo len pri drobných kozmetických úpravách. Verejné priestory potrebujú komplexnú revitalizáciu, ktorá by ich priblížila obyvateľom a vniesla do nich život. Pozrime sa, ako na to.

píše: Viktor Švarc

Oznam na stránke mestskej časti

Po zverejnení článku o realizácií projektov v DNV (29. 1. 2019), v ktorom som na záver uviedol príklad zanedbaných vnútroblokov, som si 4. 2. 2019 na pravom okraji stránky MČ DNV v sekcii aktuality všimol zaujímavý oznam týkajúci sa obnovy verejných priestorov.

Píše sa v ňom, že staré oceľové preliezačky na sídliskách budú odstránené a nahradené lavičkami, stromami či cvičebnými prvkami. Najskôr som sa úprimne potešil, že sa niečo hýbe k lepšiemu, po opadnutí prvotnej eufórie som si ale uvedomil, že aj tento prístup má od ideálu veľmi ďaleko. Preto som sa pánovi starostovi rozhodol napísať otvorený list, v ktorom píšem, ako sa má takýto zásah riešiť systematicky. Zároveň chcem týmto vyzvať všetkých občanov, aby sa na verejné priestory pozerali ako na príležitosť, ktorá sa nám ponuka na zlepšenie života v Devínskej Novej Vsi.

Otvorený list starostovi

Vážený pán Krajčír,

nedávno som na webovej stránke Devínskej Novej Vsi našiel informáciu o tom, že budú zo sídlisk odstránené staré oceľové preliezačky, dané miesta budú revitalizované a budú na nich vysadené nové stromy a osadené nové lavičky a cvičebné prvky. V prvom rade som sa potešil, že sa veci aspoň trochu hýbu dopredu a prvky, ktoré sú už desiatky rokov nevyužité, budú konečne odstránené. Som tiež rád, že sa do spomínaného oznamu dostalo aj slovné spojenie „konzultácia s obyvateľmi“.

Aj napriek tomu chcem upozorniť na možnú nekoncepčnosť tohto kroku v súvislosti so zodpovedným plánovaním a využívaním verejných priestranstiev. Nejde pritom len o absolútnu absenciu akejkoľvek štúdie, ktorá by mohla priniesť viac svetla na ďalšie kroky, ale aj o to, že do témy riešenia verejných priestranstiev treba programovo zapojiť aj verejnosť. Ako príklad uvádzam mesto Trnava, kde pomocou tzv. participatívneho plánovania riešia takmer všetky investície do verejných priestorov. Tu nejde iba o konzultáciu, ale o systematický prístup.

Dovoľujem si upozorniť aj na fakt, že toto je podľa mňa jeden z najefektívnejších spôsobov, ako zvýšiť angažovanosť občanov vo svojom okolí. Podľa mňa totiž verejnosť v DNV (najmä na sídliskách Podhorské a Kostolné) dnes vníma investície do verejných priestorov len ako jednostrannú aktivitu miestneho úradu, ktorú nemá šancu ovplyvniť. To znamená, že obyvatelia nevidia možnosť, ako zlepšiť stav svojho bezprostredného okolia. Táto skutočnosť má potom vplyv aj na to, aký má väčšina ľudí k svojmu okoliu vzťah a ako trávi čas vo verejnom priestore, čo sa tiež odzrkadľuje na bezpečnosti samotnej MČ.

Verejné priestory v DNV navrhujem riešiť ako celok. Nie každý vnútroblok v rámci sídliska potrebuje svoju 30 rokov starú asfaltovú plochu. Nie v každom vnútrobloku by mali mať možnosť voľne pobehovať psi a nie v každom dvore musia nevyhnutne zostať pieskoviská (dokonca ani tie betónové lemy).

Prv, než sa začne s investíciou do stromov, cvičebných pomôcok či lavičiek, je potrebné:

1. zorganizovať stretnutie s občanmi, kde bude možné prediskutovať ich požiadavky,
2. osloviť ostatných obyvateľov prostredníctvom správne naformulovaného dotazníka,
3. na základe stretnutia s občanmi a dotazníka vypracovať štúdiu, ktorá by bola znova predmetom pripomienkovania na ďalšom stretnutí (3 – 4 mesiace po prvom) a kde sa vyriešia najspornejšie body,
4.  po schválení štúdie naplánovať realizáciu podľa odhadovaných nákladov či rozpočtových možností,
5. po schválení rozpočtu začať s realizáciou revitalizácie vnútroblokov.

Som presvedčený o tom, že jedine takto bude možné systematicky vyriešiť aj osvetlenie, kvalitné a bezpečné detské ihriská, priestor pre voľný pohyb psov, dostatok zelene, voľné trávnaté plochy väčších rozmerov, napríklad na hranie futbalu (takéto niečo priamo na sídliskách dnes vôbec neexistuje), zber dažďovej vody, zavlažovanie, pitné fontány, komunitné záhrady, verejné kompostoviská či znižovanie vplyvu globálneho otepľovania a zároveň odstrániť to, čo tu vôbec nie je potrebné (veľké množstvo betónu a asfaltu).

Verím, že Vás môj návrh osloví a svojim konaním napodobníte to, čo sa už v iných mestách podarilo a úspešne funguje.

S pozdravom

Viktor Švarc

Fotogaléria