Určite si mnohí z Vás pri svojich prechádzkach ulicami Devínskej Novej Vsi všimli, že tu pomaly niet bytového domu alebo iného objektu, ktoré by neboli počmárané. Ľudia, no najmä vlastníci počmáraných bytových domov, majú na tento „nežiadúci fenomén“, jediné pomenovanie: vandalizmus. Tento druh vandalizmu sa tu však neobjavil z jedného dňa na druhý ale prevláda tu už dlhodobo a tak isto dlhodobo spôsobuje problémy vlastníkom počmáraných (znehodnotených) objektov. Odstraňovanie „čmáraníc“, resp. (pre niekoho honosnejší pojem) graffitov, stojí vlastníkov nielen veľa času ale hlavne peňazí. Ich pôvodcovia – sprejeri (alebo tiež writeri), nechávajú svoje výtvory takmer všade. Čmárajú na fasády bytových domov, škôl, škôlok, zastávky MHD ale aj na pouličné lampy a lavičky. To sú všetko plochy, ktoré sú pre sprejerov veľkým lákadlom na svoju „sebarealizáciu“. Jednoducho celá Devínska je počmáraná. Najviac počmáraných bytových domov je samozrejme na sídliskách Kostolné a Podhorské. Pravdou je, že tento problém netrápi len Devínsku.
píše: Miroslav Antal
Vlastníci zatiaľ ťahajú za kratší koniec
Vlastníci počmáraných objektov sú už znechutení tým, že musia čmáranice zo stien svojich domov odstraňovať znova a znova. Stojí ich to nielen čas ale aj nemálo peňazí, najmä ak ide o už obnovený, resp. zateplený dom. Niektorí vlastníci to už vzdali, lebo ak fasády aj premaľujú, o pár dní je tá istá stena počmáraná znovu. Aj za týmto účelom sa v niektorých bytových domoch rozhodli nainštalovať si vlastný kamerový systém, ktorý im má pomôcť pri odhalení vandalizmu. V Devínskej sa objavujú najmä dva druhy graffiti. Ich autori zanechávajú svoj rukopis v podobe tagu (meno alebo podpis writera či už fixkou alebo sprejom) alebo throwies (dvojfarebné nápisy s typickými bublinovými nápismi – „Throw Up“).
Sprejerstvo je trestný čin
Nie, nie som žiadnym znalcom graffiti. Skôr by som povedal, že mám bližšie k oblasti verejného poriadku a trestného práva, kde sa takémuto konaniu hovorí „poškodzovanie cudzieho majetku“. Možno „čmárajúci“ sprejeri pri svojej mladíckej nerozvážnosti, či obyčajnej detskej jednoduchosti mnohokrát ani len netušia, že páchajú trestný čin. A tu by som si dovolil upozorniť čmárajúcu mládež na to, že sprejerstvo poškodzujúce cudzí majetok, je jednoznačne definované ako samostatný trestný čin v paragrafe 246 Trestného zákona a to i vtedy, ak nebola spôsobená škoda. Možno sú teraz vo veku, kedy zákon a hrozba trestu za sprejerstvo nie sú pre nich dostatočne odstrašujúce. No v prípade ich odhalenia a právoplatného odsúdenia za tento skutok, im záznam v registri trestov v budúcnosti môže spôsobiť vážny problém zamestnať sa tam, kde sa vyžaduje bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca.
Kto sú títo sprejeri?
Pozná vôbec niekto totožnosť týchto sprejerov? Videl ich niekto pri tom, ako čmárajú po stenách našich domov? Podľa zdrojov z polície sa v prevažnej miere jedná o maloleté a mladistvé osoby, ktoré sa takto predvádzajú alebo si riešia svoju frustráciu, prípadne to majú ako istý druh adrenalínovej zábavy, a to najmä, ak si uvedomujú protiprávnosť svojho konania. Odhaliť sprejerov nie je jednoduché, no určite nie nemožné (Pozn.: Prednedávnom polícia odhalila sprejera, čmárajúceho po stene jedného z bytových domov na sídlisku Kostolné. Žiaľ neodhalených sprejerov, ktorí poškodzujú majetok obce alebo jej obyvateľov, je v Devínskej ešte stále niekoľko).
Devínska je počmáraná aj kvôli ľahostajnosti verejnosti
Problémom odhaľovania sprejerstva je najmä to, že sprejerom výrazne napomáha nielen ľahostajnosť verejnosti ale častokrát aj neochota poškodených sprejerstvo oznamovať polícii. A kde niet žalobcu, niet ani sudcu. Z pohľadu policajných štatistík to potom vyznieva tak, že Devínska je mestská časť, kde je relatívny pokoj, kde nedochádza k častému poškodzovaniu cudzieho majetku, kde sa v prevažnej miere dodržiava verejný poriadok a všeobecne záväzné právne predpisy atď. Je potom pochopiteľné, že ak polícia v danej oblasti neeviduje oznámenia napr. o poškodzovaní majetku (t.j. aj sprejerstva) alebo ich eviduje len vnepatrnom počte, nemá dôvod svoje hliadky do takejto oblasti posielať častejšie, ale naopak častejšie ich posiela tam, kde sa niečo „deje“, resp. kde si to bezpečnostná situácia vyžaduje. A to sa netýka len štátnej polície.
Môže pomôcť mestská polícia?
Dotýka sa to aj mestskej polície, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečovať verejný poriadok v obci ale i (okrem iného) spolupôsobiť s útvarmi Policajného zboru pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím. Niekto, kto je znalý problematiky, by mohol namietať, že pokiaľ sa jedná osprejerstvo, je to trestný čin, ktorého vyšetrovanie patrí do pôsobnosti Policajného zboru a čo s tým má mestská polícia? Z tohto (trestnoprávneho) pohľadu by sa s uvedeným možno dalo súhlasiť. No viac ako o trestanie sprejerov (aj keď mnohokrát nie je iná možnosť), ide vlastníkom hlavne o prevenciu, t.j. o predchádzanie poškodzovania ich majetku. A preventívna činnosť, napríklad v oblasti zabezpečovania verejného poriadku a pri predchádzaní poškodzovaniu majetku v obci a majetku občanov, je tiež jednou zo základných úloh mestskej polície. Okrem toho táto úloha pre Mestskú políciu Bratislava nie je cudzia, keďže aj jej zriaďovateľ, t.j. Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a mestské zastupiteľstvo hlavného mesta viackrát deklarovali svoj boj s nelegálnymi graffiti, či už osvetou, prevenciou, dotáciami alebo aj represiou, a to aj s využitím mestskej polície.
Prevencia je niekedy viac ako represia
Väčšina obyvateľov Devínskej s ktorými som sa (nielen) o probléme sprejerstva rozprával sa zhoduje vtom, že mestskú políciu tu vídať veľmi málo a uvítali by, ak by v uliciach Devínskej bolo mestských policajtov vidieť častejšie. Dôvodom určite nie je len sprejerstvo ale aj iné preukázateľné porušenia rôznych oblastí verejného poriadku. Devínska má takmer 16 000 (prihlásených) obyvateľov a na tento počet len dvoch pridelených okrskárov – príslušníkov mestskej polície. To znamená, že jeden mestský policajt (okrskár) je na 8 tisíc obyvateľov. Dvaja okrskári ale nedokážu slúžiť 24 hodín denne a 365 dní v roku. V čase keď okrskári majú voľno (alebo ich pošlú slúžiť do mesta), sem „občas“ príde motohliadka z neďalekej Dúbravky, kde sídli expozitúra (okrsok) mestskej polície pre okres Bratislava IV. A to iba ak neriešia nejaký prípad v inej mestskej časti, keďže svoje úlohy plnia počas jednej služby odrazu vo viacerých mestských častiach okresu Bratislava IV. Zrejme by sa našli aj prípady, že ste hliadku mestskej polície volali a tá z určitých dôvodov sa do Devínskej ani nedostavila (Ak máte takúto skúsenosť napíšte mi to prosím do komentáru k tomuto príspevku).
V Senci je až 13-krát viac mestských policajtov ako v Devínskej
V rámci analógie si dovolím poukázať na mestá s obdobným počtom obyvateľov ako má Devínska. Napríklad neďaleké Malacky s cca 17 000 obyvateľmi, majú 20 príslušníkov mestskej polície a Senec s cca 17 800 obyvateľmi, má až 26 mestských policajtov. Mestská polícia Bratislava má síce viac ako 250 svojich príslušníkov, no pre Devínsku sa z tohto počtu „neujde“ vyčlenenie dostatočného počtu príslušníkov, s ktorými by bolo možné v Devínskej zabezpečiť nepretržitý výkon služby, t. j. 24 hodín denne. Uvedomujem si, že ich nepretržitá prítomnosť, zrejme nezabezpečí absolútne vytlačenie vandalizmu z Devínskej, no zintenzívnenie ich hliadok v uliciach Devínskej by zaiste mohlo tento stav zlepšiť. Zároveň, ak by tu boli, by sa určite skrátil čas ich príchodu na miesto spáchaného skutku. Aj z tohto dôvodu (no nielen z tohto) od druhej polovice mesiaca apríl 2018 prebieha v Devínskej petičná akcia, ktorou by sme do Devínskej chceli „dotiahnuť“ viac hliadkujúcich mestských policajtov. Tých dôvodov je samozrejme oveľa viac (o tom inokedy). Verím, že túto petičnú akciu podporí čo najviac obyvateľov (nielen) Devínskej. O podobnej petičnej akcii, kde sme požadovali zintenzívnenie hliadok mestskej polície som písal na inom mieste.
(Pozn.: O tom, ako získať finančný príspevok na odstraňovanie graffitov a spôsobenej škody … možno niekedy inokedy ).
V Senci je mestských policajtov 13 krát viac. Provokatívne prezradím že toto matematicky zavádzajúce porovnanie má svoje korene pred 26 rokmi. 80 % voličov iste netuší že vtedy bolo referendum o odtrhnutí Devínskej od Bratislavy. Výsledkom a následkom vtedajšieho referenda je že dnes tu mestským policajtom nevelí naša samospráva, ale vzdialený primátor čo nám sľuboval Helsinky a iné európske metropoly….. Pre neho sme len okrajová mestská časť. Slovami Petra Pišťánka navyše „rozjazdená“. Ďaleko nesvojprávnejšia ako Marianka, Zohor, Stupava…….. Aj preto policajná matematika ničím neporovnateľná so Sencom…. Bloger si nezaspomína ? Bol už vtedy v kuchyni miestnej politiky…..
Bloger si na referendum spomína. Aj na jeho výsledok. Ľudia sa veľkou väčšinou rozhodli, že chcú byť súčasťou Bratislavy. Myslím si, že ak by referendum bolo dnes, výsledok by bol veľmi podobný. Ale bloger si spomína aj na časy, keď na ulici I. Bukovčana sídlila plnohodnotná stanica mestskej polície so svojim vlastným veliteľom a svojou vlastnou „posádkou“. Na počet si už nespomínam, ale určite vysoko prevyšoval súčasný stav. Takže si myslím, že aktivita ľudí za zvýšenie počtu mestských policajtov v DNV má svoj zmysel a opodstatnenie.