Pod názvom Brány do strateného sveta zorganizovala Turistická informačná kancelária Devínska Nová Ves minulý týždeň v Chorvátskom múzeu ďalšiu zo série prednášok v spolupráci so Slovenskou geologickou spoločnosťou. Tentoraz sme sa preniesli do oblasti, v ktorej sa odohráva slávny román Arthura Conana Doyla Stratený svet. Kde to je? Čítajte ďalej.
Brány do strateného sveta Arthura Conana Doyla
Keď pred viac ako sto rokmi napísal sir Arthur Conan Doyle svoj slávny román Stratený svet, obrátil pozornosť sveta na stolové hory, dovtedy takmer nedotknuté. Určite by mu nenapadlo, že toto pomenovanie sa raz stane geografickým pojmom. Práve do oblasti na pomedzí Venezuely, Guyany a Brazílie, kde sir Arthur Conan Doyle situoval svoj román, smerovalo niekoľko expedícií slovenských vedcov v rokoch 2007, 2009 a 2015. Porozprával o nich geológ prof. RNDr. Roman Aubrecht, PhD.
Stolové hory vo Venezuele
Ide o oblasť chudobnú na živiny a preto sa tam vyskytuje viacero druhov mäsožravých rastlín, ktoré si dopĺňajú živiny lapaním hmyzu. Z geologického hľadiska je oblasť tvorená kremencami. Kremence sú veľmi spevnené pieskovce staré až 1,5 miliardy rokov a vznikli na miestach, kde bolo pôvodne more. Stolové hory majú veľmi zvláštny tvar plochého stola so strmými zrázmi a vznikli zvetraním a odplavením okolitého prostredia.
Jaskyne v stolových horách
Profesor Aubrecht sa zúčastnil troch expedícií slovenských prírodovedcov do tejto oblasti. Skúmali jaskyne, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú. Objav jaskýň v roku 2002 bol veľmi prekvapujúci, pretože kremenec je veľmi ťažko rozpustná hornina a preto vysvetliť spôsob vzniku týchto jaskýň nie je jednoduché. Aj na samotný vznik stolových hôr sú rôzne názory. Doposiaľ panovala pomerne jednoduchá teória – pôvodne veľmi pevné a odolné predkambrické kremence boli rozrušené zlomami, zvetrali a boli odstránené eróziou. Ostali len najodolnejšie časti.
Príspevok slovenských vedcov k teórii vzniku stolových hôr
Slovenskí vedci však pri ich výskume prišli na to, že nie všetko na stolových horách je tvrdý kremenec. Sú tam aj menej tvrdé pieskovce, ba dokonca aj nespevnené piesky. Podľa nich celé to predkambrické súvrstvie nikdy nebolo súvisle spevnené. Spevnené boli len akési ostrovy a okolitý nespevnený, alebo málo spevnený piesok bol jednoducho odnesený. Takýto málo spevnený sediment dokonca „podstieľa“ stolové hory. Vrch je tvrdý, spodok mäkký. Stačí, keď sa erózia zahryzne do podložia, „podreže“ stenu a tá spadne. Preto sú steny stolových hôr stále strmé. Podobne revolučným spôsobom vysvetlili slovenskí vedci aj vznik jaskýň vo veľmi ťažko rozpustnom kremenci a túto svoju teóriu si dokonca overili po návrate domov v laboratórnych podmienkach.
Neprístupná krajina
Zaujímavé bolo aj rozprávanie profesora Aubrechta o ťažkých podmienkach jednotlivých expedícií. Skúmané horské masívy boli vo veľmi ťažko prístupnej oblasti, kde nebolo vôbec jednoduché sa dostať. Väčšina stolových hôr je dokonca dostupná len vrtuľníkom. Preto aj ten názov prednášky – brány do strateného sveta.
Musíte sa preplietať cez džungľu, popod balvany, zlaňovať do priepastí a potom sa liepať von,
opisuje expedície vo venezuelských stolových horách profesor Aubrecht. Na jednej z výprav si profesor Aubrecht zlomil rameno potom ako sa pošmykol na kameni v jaskyni a spadol. So zlomeným ramenom musel dva týždne čakať kým nepriletel vrtuľník, ktorý ho odtiaľ odviezol. Zvláštnou zhodou náhod ho ošetrovali kolegovia z Chorvátska, ktorým sa na letisku stratila batožina okrem jediného ruksaka, v ktorom mali zdravotnícke potreby.
Rozhovor s profesorom Aubrechtom
Viac podrobností o expedíciách na venezuelské stolové hory sa dozviete z rozhovoru z roku 2013 v denníku Sme.
