Keď ma to chytilo, tak to išlo

Keď ma to chytilo, tak to išlo, hovorí Branislav Pokorný o svojej práci so železom. Uplynulú sobotu jeho zásluhou pribudla v Devínskej Novej Vsi veľmi zaujímavá atrakcia.  Na lesnej ceste pod záhradami smerom od Tarzanie k rybníku, tesne vedľa prečerpávacej stanice na potoku Mláka, vyrástla galéria na Slovensku divo žijúcich zvierat vyrobených zo železného šrotu. Autor vystavených exponátov Branislav Pokorný ju nazval „Šrot park“. V zimnom období bude otvorená počas víkendov od 10.00 do zotmenia. Vstupné je dobrovoľné.

píše: Ján Žatko

Galériu slávnostne otvoril v sobotu 9. 11. 2019 starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír. Napriek nepriaznivému počasiu sa na slávnostnom otvorení galérie zúčastnilo množstvo ľudí, ktorých vystavené zvieratá zo železa veľmi zaujali. Dárius Krajčír vo svojom krátkom príhovore privítal iniciatívu Branislava Pokorného a vyjadril presvedčenie, že galéria si nájde svojich vďačných návštevníkov.

Pri tejto príležitosti som požiadal Branislava Pokorného, iniciátora galérie o rozhovor.

Pán Pokorný, predstavte sa našim čitateľom.

Som rodený Devínskonovovešťan. Som domáci kutil, ktorý strašne rád niečo vytvára. Neobsedím na jednom mieste, stále niečo musím robiť. Najskôr som robil výrobky z dreva a z kameňa. Lenže o drevené výrobky sa vonku treba starať. Tak som presedlal na železo. K práci so železom som vždy inklinoval, ale nevedel som zvárať. Niekde som videl obrázok zvieraťa z kovu a to ma upútalo. Povedal som si, že tým že mám predstavivosť, možno by som aj ja niečo také dokázal.

Ja som tak trošku zaťažený na medvede. Aj preto som si povedal, že vyskúšam najskôr veľkého medveďa a keď sa mi ten podarí, tak potom už to snáď pôjde. Spravil som hlavu, tá sa celkom vydarila. Aj telo sa podarilo. Potom hovorím, veľký medveď by mal mať malého medvedíka. Tak to išlo. Samozrejme, že kopec výrobkov sa mi nepodaril. Napríklad zubor vyzeral ako býk. Tak hlava musela ísť dole a tak do kolečka.

Čím zvárate, plameňom alebo elektrinou?

Musím sa poďakovať svokrovi, lebo mám požičanú jeho zváračku. Prvý šrot, čo som použil, si svokor ako dôchodca vyzbieral po dvore a chcel to vyviezť do šrotu. Namiesto toho mi ho daroval. Vyskúšal som si u neho zváranie elektródami. On ma to vlastne naučil.  Ešte pred týmito zvieratami som zváral kolobežky. Tým, že sme tak športovo založení, chceli sme chodiť do prírody. Páčili sa nám tie kolobežky s veľkými kolesami. Pre troch mi to prišlo dosť drahé. Tak som kúpil za 10 eur v kovošrote staré bicykle BMX a dva horské. Z toho som spravil kolobežky. To boli moje prvé výrobky. Tam som sa trošku naučil zvárať a potom už tak to išlo.

Kde získavate materiál na výrobky dnes?

Chodím na šrotoviská. Moja rodina už schovala všetky rýle, hrable a motyky. Ako si môžete všimnúť, na všetkých zvieratách je nejaká motyka alebo rýľ. Tak hovorím, aspoň sa tak nenarobia na záhrade. Ale teraz vážne, boli to samozrejme veci, ktoré boli hodené 10 rokov v nejakej šope a už nikomu nechýbali. Teraz ale chodím po šrotoviskách a kupujem šrot.

Keď robia ľudia na svojich dvoroch poriadok, a budú chcieť vyhodiť nejaký železný šrot, majú sa vám ozvať?

Jasné, bolo by to super. Ale zase, ja si šrot vyberám. Pokiaľ sú to nejaké staré motyky, rýle alebo brzdové kotúče, také áno. Ale napríklad brány alebo ploty nie. Skôr také menšie veci, ktoré sa dajú privariť a niečo z toho vytvoriť.

Koľko vám trvá napríklad vytvorenie jedného jeleňa?

Bolo to letné obdobie keď som to robil. Začínal som asi o tretej poobede a manželka ma o deviatej večer musela volať, aby som už išiel dovnútra. Keď ma to chytilo, tak to išlo. Trvalo to asi do dvoch týždňov.

Ako vás vôbec napadlo urobiť takúto galériu?

Tým, že chodíme na túry a máme radi zvieratá a prírodu, tie zvieratá ma priťahovali. Chcel som ich robiť v životnej veľkosti. Dal som si sám sebe takú výzvu, že či to dokážem, či to pôjde alebo nie. Trebárs aj tento jeleň, aby ľudia vedeli že jeleň je naozaj takto veľký a srna nepatrí k jeleňovi ale patrí k srncovi.

Komu patrí pozemok na ktorom vystavujete zvieratá?

Pozemok mám v prenájme od urbariátu. Tým sa im chcem aj poďakovať, že mi to umožnili. Som veľmi rád, že to mám priamo pod mojou záhradou. Že nemusím tie zvieratá nosiť nikam ďaleko a že tu mám taký dohľad a môžem si to odomykať  a zamykať.

Dnes sa galéria otvára, ako bude ďalej fungovať?

Ja chodím z roboty domov približne o tretej . V týchto zimných mesiacoch, keď sa skoro stmieva, sa už počas týždňa neoplatí otvárať.  Preto zatiaľ plánujem, že v zimnom období to bude otvorené iba v sobotu a nedeľu od 10.00 do zotmenia. Neskôr sa uvidí podľa záujmu. Vstupné je dobrovoľné. Pod tabuľou mám 20 litrovú bandasku spravenú ako kasičku. Kto chce hodí, kto nechce nehodí.

Mienite aj predávať niektoré exponáty, alebo nie?

Exponáty nie. Ale nebránim sa tomu, pokiaľ by si niekto objednal nejakú sochu. Som otvorený takýmto možnostiam.

Ďakujem vám za rozhovor a gratulujem k realizácii výbornej myšlienky.

 

Súvisiaci článok

• Galéria Šrot park v Devínskej sa otvára už v sobotu