Vyrastal som v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. V časoch, keď väčšina obyvateľov Slovenska žila v dvoch svetoch. V jednom oficiálnom, ktorý nám bol prezentovaný v školách, socialistických podnikoch, štátnej televízii a novinách. A potom v tom reálnom, neoficiálnom, ktorý sme nasávali v rodinách. Prejavovalo sa to aj na prežívaní tradičných kresťanských sviatkov. Hoci sa komunisti snažili zrušiť Vianoce, nikdy sa im to nepodarilo.
spomína: Ján Žatko
Čas vianočných pohľadníc
V časoch mojej mladosti neexistoval internet a neexistovali ani mobily. Boli to časy, kedy bolo úplnou samozrejmosťou zasielanie vianočných pozdravov rodine, známym a priateľom. Boli to časy, keď bola pošta pred Vianocami zahltená obrovským množstvom vianočných pohľadníc. Rozpoltenosť vtedajšej spoločnosti sa však prejavovala aj tu. V časoch mojej mladosti nebolo možné zohnať vianočnú pohľadnicu s klasickým motívom jasličiek a narodenia Ježiša. Tento motív nahradila zasnežená krajina, prípadne vetvička so zavesenou lesklou vianočnou guľou. Dokonca aj Vianoce dostali nový, pokrokový názov. Oficiálne sa začali volať sviatky zimy.
Ako sa komunisti snažili zrušiť Vianoce
Po sovietskom vzore sa komunisti snažili zrušiť Vianoce ihneď po prevzatí moci aj v Československu. Podľa jedného zo scenárov vypracovaných v ústredí komunistickej strany mali tradičné Vianoce najprv prísť o svoj kresťanský obsah a neskôr aj zaniknúť. Ľuďom malo stačiť slávenie Nového roku s niektorými prenesenými vianočnými zvykmi. Ako v Sovietskom zväze. U nás však zámer nevyšiel.
Namiesto Ježiška dedo Mráz
Prvou fázou v pokuse zlikvidovať najobľúbenejšie kresťanské sviatky bola snaha odstrániť z Vianoc Ježiška. Nápad nahradiť Ježiška dedom Mrázom, ktorý prišiel zo Sovietskeho zväzu, začala komunistická propaganda presadzovať už v roku 1950. Noviny zverejňovali metodické odporúčania pre školy, závodné kluby a domy pionierov o tom, ako by mala prebiehať návšteva deda Mráza. Pri vstupe do miestnosti by mal povedať:
Česť práci, milé dietky. Je koniec roku. Priniesol som vám darčeky z celoročnej roboty našich občanov. Kto z vás bol dobrý a kto zlý? Poradil som sa s vašimi súdružkami učiteľkami. Všetci ste si darčeky zaslúžili. Lebo dobre ste sa učili, pekne ste sa hrali…
Vianočný prejav Antonína Zápotockého k deťom
V roku 1952 vystúpil predseda vlády a neskorší prezident Československa Antonín Zápotocký s pamätným vianočným prejavom k deťom, v ktorom sa snažil dať Vianociam novú, pokrokovú tvár. Namiesto betlehemskej hviezdy žiarili hviezdy červené a Ježiško už medzičasom zostarol, narástli mu biele fúzy a stal sa z neho dedo Mráz:
Malý Ježiško ležiaci v chlieve na slame vedľa vola a oslíka, nad chlievom žiariaca betlehemská hviezda, to bol symbol starých Vianoc. Prečo? Mal pripomínať pracujúcim a chudobným, že patria len do chlieva. Keď sa mohol v chlieve narodiť a bývať Ježiško, prečo by ste tam nemohli bývať vy? Prečo by sa tam nemohli rodiť vaše deti? Tak sa prihovárali chudobným a pracujúcim bohatí a mocní. Časy sa ale zmenili, nastali mnohé zvraty. Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný. Je pekne oblečený, v baranici a v kožuchu… Prichádza k nám z východu a na cestu mu žiari už nielen betlehemská hviezda, ale mnoho hviezd na našich šachtách, hutách, závodoch a stavbách.
Ako Zápotocký oznámil, tak sa aj stalo. Ježiško sa zmenil na Deda Mráza, ktorý sa na 40 rokov naozaj stal neoddeliteľnou súčasťou každých Vianoc. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje:
Dedo Mráz, ktorý nosil darčeky, vždy na Slovensko prišiel z Červeného námestia v Moskve, kde mal hlavný stan. Sprevádzala ho Snehulienka a snehové vločky.
Sviatky zimy namiesto Vianoc
Nepohodlným sa čoskoro stal aj samotný názov sviatku. Vianoce sa komunistom nepáčili, začali teda hovoriť o sviatkoch zimy. Všetko kresťanské bolo treba eliminovať. Z vianočného stromčeka sa stala jedlička od Deda Mráza. Na jej vrchole musela svietiť päťcípa červená hviezda, ktorá symbolizovala svetlo víťazstva z Kremľu.
Tichá noc bez Ježiška
Štát si posvietil aj na koledy. Bezpečné bolo spievať len tie svetské – humorné a často s erotickým podtónom. Dokonca aj z najznámejšej vianočnej piesne „Tichá noc, svätá noc“ sa nenápadne vytratil Ježisko a nahradilo ho za socializmu tak sprofanované slovo „mier“.
Takto nejako vyzeralo podľa etnologičky slávenie Vianoc na verejnosti. Štedrý večer v rodinnom kruhu však bol úplne iný. Ľudia, ktorí v sebe ideál kresťanského sviatku nosili, zdobili stromčeky, stavali Betlehemy a chodili na polnočné omše.
Vianoce sú späť, dokedy?
Komunistický režim u nás padol. Napriek tomu, že sa komunisti snažili zrušiť Vianoce, tieto kresťanské sviatky sú späť. Aj keď… Dokedy? Na deda Mráza si síce dnes už takmer nikto nespomenie, ale Santa Claus nám vyskakuje z obrazovky rovno do obývačky niekoľkokrát denne. A zvláštne ponímaná „politická korektnosť“ začína opäť vytláčať pojem Vianoce a snaží sa ich čoraz viac nahrádzať neutrálnym pojmom Season’s Greetings. Už pred desiatimi rokmi si to všimol terajší šéfredaktor denníka postoj.sk František Múčka:
Season’s Greetings, teda želania všetkého dobrého k sviatku. Nie k vianociam, pretože čo ak ste náhodou ateista či veriaci v iné náboženstvo, ktorého by kresťanský kontext mohol uraziť. Iní pre istotu posielajú iba želanie úspešného nového roka. Mail s politicky korektným predmetom Season’s greetings tento rok poslala aj Komisia biskupských konferencií Európskej únie. Čoraz častejšie sa v podobnom duchu nesú aj vianočné stretnutia, najmä tie, ktoré organizujú diplomatické kruhy. Vitajte, sme radi, že ste prišli na toto stretnutie pri príležitosti, ktorá pre niekoho znamená vianoce pre iného iba možnosť relaxu, prihovoril sa nedávno šéf ambasády na večierku.
Komunisti v pokuse zrušiť Vianoce neuspeli. Podarí sa to novým, ešte pokrokovejším bojovníkom?
zdroj: aktuality.sk, pravda.sk, postoj.sk
Vtipné na tom je, že kresťania tieto sviatky ukradli pohanom.
Odporúčam film: Zeitgeist: The Movie (2007)
Trochu pomýlené. Kresťania nikomu nič neukradli. Svoje sviatky umiestnili asi v roku 350 do dátumu blízkeho pohanským sviatkom. Katolícka cirkev to nijako netají. Pokojne slávte svoje sviatky. Aj iné. Kedykoľvek v roku. Nikto vás nebude za to prenasledovať ani vysmievať.