Tak ako inde na Slovensku, aj v Devínskej Novej Vsi sa zachovávali tradície spojené s významnými sviatkami. Vianočné tradície zachytáva vlastivedná monografia Devínska Nová Ves, ktorú zostavil Viliam Pokorný a kolektív a vydala ju mestská časť Devínska Nová Ves v roku 1995. Nasledujúci text z uvedenej publikácie zostavila Zita Škovierová.
píše: Ján Žatko
Vianočné tradície začali už pred sviatkami
Predvianočné obdobie bolo v znamení príprav domácnosti na nastávajúce sviatky (Božiťe). Posledný týždeň pred Vianocami sa nesmelo z domácnosti nič požičať, aby s odnesenou vecou neodišlo aj rodinné šťastie. Deväť dní pred Štedrým dňom chodili ženy z Ružencového spolku po devaterňíku, chorvátsky devietnica. Táto obchôdzka s obrazom Panny Márie mala pripomenúť ťažkosti, ktoré mala Bohorodička pri hľadaní prístrešia pred pôrodom. Každý deň sa prenášal obraz do ďalšieho domu, kde bol postavený na provizórny domáci oltár a prítomní sa pri ňom modlili.
Práce na Štedrý deň
Prípravné predsviatočné práce vrcholili na Štedrý deň (Bádňak). Pretože bol posledným pracovným dňom pred dvoma sviatočnými, gazdiné varili a piekli na celé Vianoce a muži chystali krmivo pre zvieratá a palivo do kuchyne. Do izby si ľudia prinášali ihličnatý stromček alebo aspoň vetvičky, ktoré zastokli do kvetináča alebo za obraz. Vianočný stromček (krispán) stál na rohu stola alebo na stoličke, prípadne bol zavesený nad stolom a zostával na tomto mieste až do Troch kráľov. Pred 80 rokmi ho zdobili farebnými papierovými retiazkami, ružičkami, v pozlátke či farebnom papieri zabaleným cukrom a orechami a tiež drobným pečivom (poheráje).
Úprava štedrovečerného stola
Úprave štedrovečerného stola a izby sa venovala zvláštna pozornosť. Takmer každá z pripravovaných vecí mala svoju symboliku a funkciu. Verilo sa, že všetko, čo je prítomné počas večere, sa v budúcom roku rozmnoží a bude mať zdravý rast. Predmety a jedlá v izbe mali priaznivé účinky na všetko, s čím prišli do styku – preto bolo dôležité ich ďalšie použitie.
Pod stôl sa položil snop (oklep, chorv. šuoľpan) ražnej, ručne vymlátenej slamy, seno a nejaký železný predmet (reťaz, sekera), prípadne aj jarmo. Na stôl nasypala gazdiná do tvaru kríža zmes jačmeňa, raži, pšenice a kukurice a všetko prikryla konopným obrus. Pod stromček položila vrtáň – do kolesa pletený ozdobený koláč. Do jeho otvoru naukladala orechy, jablká a niekoľko hlávok cesnaku. So zánikom individuálneho hospodárenia sa postupne menili tradície úpravy stola: prestali sa dávať predmety pod stôl, obilie bývalo už len v slamenom košíku, položenom na stole, ovocie a cesnak boli uložené na ňom.
Úloha gazdu počas Štedrého dňa
Pred večerou dostali žrať všetky domáce zvieratá. potom nabral gazda alebo najstarší člen rodiny na lopatku či pokrievku žeravé uhlíky (žeráfke) a na ne položil kadidlo (temiján). Do pohárika si nalial svätenej trojkráľovej vody a pookiadzal a vo štyri kúty vysvätil postupne celý príbytok, hospodárske budovy a dvor. Niekde až teraz nabral pod pazuchu sena, vstúpil s ním do kuchyne a zaželal všetkým: „Vinšujem vam, vinšujem, ovie sriťne svietke, Jezuševo naroďieňe, ča si od miloga Buóga žádate, zdrávľe, sriťu, a po smrti dúšnoga spáseňa.“ Seno položil pod stôl. Po večernom zvonení sa zapálila sviečka a rodina zasadla k večeri.
zdroj: vlastivedná monografia Devínska Nová Ves, text: Zita Škovierová