Jeden z nás, Viktor Švarc, sa rozhodol zaspomínať na rok 2019 v Devínskej Novej Vsi. Dnes zverejňujem záver jeho zamyslenia nad predchádzajúcim rokom. Vracia sa v ňom k verejnému stretnutiu s občanmi, k novej pozícii do ktorej sa prepracoval exstarosta Milan Jambor a aj k zvyšovaniu dane z nehnuteľností.
píše: Viktor Švarc
O čom chceli diskutovať občania?
Aj v nadväznosti na novembrový výrub sa opäť na pretras dostala otázka verejného stretnutia s občanmi. Narýchlo bolo zvolané do jedálne školy s ani nie týždňovým predstihom. Prítomní obyvatelia si mohli pozrieť prezentáciu o výsledkoch činnosti a plánoch predstaviteľov našej obce, ktorá mohla byť uverejnená dávno vopred na webe, ak by v nej neboli chyby. Viem, že by sa teraz hodil link, aby ste si ju mohli pozrieť, ale ten neexistuje. Tú prezentáciu sme videli len jedenkrát a naposledy. Všetkým bolo jasné, že prídu na pretras ulice vyčistené od stromov, ale nikomu sa do toho celkom nechcelo. Ani pánovi, ktorému vadí neznesiteľný hluk z tenisových kurtov, do ktorého sa rátajú aj vulgarizmy. A to som si myslel, že tenis je ušľachtilý gentlemanský šport, kde musí byť (najmä počas výmeny) úplné ticho. Keď sa však iná pani z Jána Poničana okrem iného spýtala aj na to, kam sa tie stromy vlastne podeli a čo s nimi teraz je, bolo jasné, že je čas na inú prezentáciu.
Z nej sme sa dozvedeli, že stromy majú korene a koruny a že ak rastú príliš blízko seba, navzájom si prekážajú. No a ešte sme sa dozvedeli, že tieto topole majú obmedzenú životnosť 50 rokov a skôr či neskôr by aj tak spadli, čiže predstavujú nebezpečenstvo. Prečo pred dvoma týždňami padol strom na Jána Smreka však nikto verejne nepovedal. Asi aj pod tlakom desiatok prítomných občanov, ktorí zborovo súhlasili, že by im nevadilo, ak by sa na úkor stromov znížil počet parkovacích miest, sa hovorilo aj o ankete a o diskusii na túto tému. Do konca volebného obdobia je času dosť aj na anketu. Len aby sa na ňu nezabudlo. Zlatý klinec programu nastal, keď prišiel kúzelník v podobe Nora Kovačiča. Okrem toho, že nám všetkým oznámil svoje telefónne číslo, na záverečnú otázku, či je možné vysadiť stromy na pôvodné miesta, dvoma palcami kúzelne ukázal za seba (kde sedelo vedenie obce) so slovami, že o tom musia už rozhodnúť len oni.
Diskutovalo sa okrem iného aj o vizuálnom smogu, klamstvách v zápisnici, ktorú podpísala pani Janatová, neskolaudovaných zastávkach MHD, stave nových developerských projektov, túžobne očakávanej vlakovej zastávke na sídlisku, z ktorej asi nič nebude, či koncepte starostlivosti o zeleň. Na výmenu tepelných rozvodov, ktorá sa skončila množstvom pochybností a nezodpovedaných otázok, čas nezvýšil. Aj túto udalosť zakončila DTV svojou reportážou, kde pán starosta skonštatoval, ako veľmi ho prekvapilo, že občania sú citliví na zmeny vo svojom životnom prostredí. Príučka z ankety k terase zjavne nestačila. Tu netreba ani sofistikovanejšie vedecké metódy. Stačí sa opýtať.
Odovzdané Senecio
Ak ste o tom ešte nevedeli, v DNV máme aj Dom sociálnych služieb Senecio. Je v budove bývalej škôlky. Áno to sú tie budovy, ktorých bolo zrazu veľa nevyužitých a teraz ich potrebujeme zas rozširovať. Ešte v roku 2016 schválili poslanci nášho miestneho zastupiteľstva taký štatút tohto zariadenia, ktorý umožňuje správnej rade zvoliť členov správnej rady aj členov dozornej rady. Je dosť možné, že by sme si túto vec nevšimli aj ďalších desať rokov, keby správna rada štatút vo vhodnej chvíli nevyužila a za svojho predsedu si nezvolila asi nie celkom bezúhonného bývalého pána starostu Milana Jambora.
Zjavne nejde o nič vážne. Členovia správnej rady za svoju prácu predsa nedostávajú žiadnu odmenu. Prečo potom táto informácia nebola verejne dostupná, ale musel sa na to spýtať poslanec na rokovaní MZ? Na tomto MZ sa nad súčasnou situáciou pohoršoval pán poslanec Tešovič, ktorý o tomto probléme podľa vlastných slov vie už od septembra a netvári sa, že by svoje právnické vzdelanie využil na nápravu tohto stavu. Prečo by aj, keď aj on hlasoval za nezmyselný štatút. Pani poslankyňa Kraváriková uviedla, že sa vzdala členstva v dozornej rade z osobných dôvodov, čo nám však pri riešení vzniknutej situácie nepomôže, a poslanec Tittel, ako člen správnej rady, zas tvrdil, že všetko v DSS Senecio je v poriadku a že on túto funkciu vykonáva celkom zadarmo, ako službu občanom. Zato pán Jambor, ako predseda správnej rady, na to nepovedal vôbec nič. Prečo by aj? Nikto z DTV ani z Devexu sa ho spýtať neprišiel. Asi vôbec nejde o niečo, čo by Devínskonovovešťanov malo zaujímať. Súčasný pán starosta, ako obvykle, na MZ nešetril frázami a informoval, že urobí všetko pre to, aby túto vec vyriešil. Čo konkrétne plánuje, resp. čo v tejto veci už urobil za uplynulý rok vo funkcii sme sa už nedozvedeli. Rokovania na túto tému sa konali aj tento rok a ich výsledok je zatiaľ nemastný-neslaný. No to, čo sme sa dozvedeli z pera pánov Jambora, Tittela či Bardača v blogu, bolo aj napriek ich dlhoročnému bačovaniu v našej obci šokujúce.
Peniaze nie sú všetko
Už na stretnutí s občanmi mal pán starosta hlavu v smútku a posťažoval sa, že práve v týchto dňoch sa rieši zvýšenie dane z nehnuteľností a on musí zároveň bojovať aj o peniaze pre svoju obec, ktoré nám chce mesto zobrať a dať ich iným. To bude podľa neho znamenať, že obyvatelia Devínskej zaplatia o 100 % vyššie dane a takmer nič z toho neuvidia. Pán starosta to nemohol nechať len tak a potom, ako podľa vlastných slov vyčerpal všetky demokratické možnosti (aj vy by ste radi vedeli, ktoré to sú?), stratil primátor Vallo jeho dôveru a svoje rozhorčenie bol vyjadriť aj osobne na zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Škoda, že vystúpil v bode programu, kde už sa malo diskutovať o výške daní z nehnuteľností, teda až potom, čo bolo rozdelenie peňazí medzi MČ schválené. Primátor si predsa môže vymýšľať, čo len chce, ale schvaľujú mu to mestskí poslanci. Ak niekto chce ovplyvniť výsledok tohto hlasovania, asi je lepšie, ak sa o to pokúsi ešte predtým, než sa hlasuje. Ideálne by bolo aj verejne vyzvať predkladateľa, aby tento návrh ešte pred hlasovaním zdôvodnil. Možno je za tým len nejaká tajná taktika, ktorú vidí len ten, kto rozumie samospráve. V každom prípade aj ja pevne verím, že už si všetci budú pamätať tú jednu vec – kde je Devínska Nová Ves. Zároveň budeme čakať na prekvapenie, ktoré bolo nášmu pánu starostovi na magistráte sľúbené. Nemusí to byť len financovanie rekonštrukcie terasy, ktorá je aj tak majetkom mesta. Môže prísť napríklad v podobe nových autobusov alebo športovej haly, ktorá v Devínskej vyrastie za peniaze magistrátu, prípadne cyklotrás, ktoré bude realizovať STARZ.
Kde je Devínska Nová Ves si nikto na magistráte nebude musieť pamätať. Stačí, keď sa pozrie na vrchol Devínskej Kobyly, kde snáď už od júna tohto roku uvidí, ako zmysluplne dokázala Devínska Nová Ves minúť štvrť milióna zo svojho skromného rozpočtu. Len z toho jedného pohľadu bude všetkým jasné, že v obci, ktorá minie také nehorázne peniaze na takú zbytočnosť, už občanom fakt nič ku šťastiu nechýba. Píšem to s plným vedomím, že stromy na vrchole Devínskej Kobyly rastú a postupne zakrývajú výhľad nielen z turistického vrcholu, ale aj z provizórnej rozhľadne v bývalej vojenskej základni.
Aby sa nezabudlo. Hoci to napokon s tými daňami aj vďaka pánovi Tešovičovi nedopadlo až tak kruto, opatrenie na zmenu prerozdelenia peňazí medzi MČ, ktoré jednoznačne poškodzuje rozpočet našej obce, náš jediný mestský poslanec, ako predseda finančnej komisie mesta Bratislavy, samozrejme schválil bez toho, aby aspoň na oko pred občanmi Devínskej predstieral ľútosť.
Čo by malo občanov zaujímať?
Ak niekto dočítal až sem, možno sa teraz pýta, či som si nevšimol aj rozpadajúce ihriská (áno aj to betónové na Charkovskej…), či som nezabudol na sľuby o zriadení pitnej fontánky pri Moste slobody, prečo som úplne vynechal personálny audit, ktorý bol snáď všetko len nie audit, alebo organizačnú štruktúru MÚ, ktorú nenájde snáď ani pátrač Tino, či polemiku o tom prečo si Denova kupuje zariadenia na leasing, alebo vyhodnotenia hospodárnosti použitých peňazí, ktoré sa vraj vykonávajú no asi pre istotu nikto nikde žiadne nezverejní. Testovanie nového webu priamo „na ľuďoch“ ani nespomínam. Odpoveď je jednoduchá. Tých tém, ktoré u nás idú od desiatich k piatim, na pol plynu či celkom do zabudnutia je habadej. Jeden obyčajný človek, ktorý živí svoju rodinu a poctivo sleduje túto samosprávu, si skrátka musí dávať pozor, aby mu to neprerástlo cez hlavu.