Chystáte sa na hody?

V nedeľu sú u nás hody. V jednotlivých regiónoch sa nazývajú aj odpust, hostina či kermeš. V Devínskej aj kiritof. Hody sa na Slovensku slávia ako pamiatka na počesť posviacky chrámu alebo pri príležitosti sviatku patróna chrámu – svätca, ktorému je kos­tol zasvätený. Kostol v Devínskej Novej Vsi je zasvätený udalosti zoslania Ducha Svätého. V tomto roku pripadá podľa katolíckeho liturgického kalendára slávnosť zoslania Ducha svätého na nedeľu 20. mája. Preto máme hody v Devínskej Novej Vsi práve v tento deň.

píše : Ján Žatko

Začiatok tradície hodov

Tradícia hodov siaha až do stredoveku, keď sa spolu s rozvojom cirkevnej organizácie v Uhorsku dbalo aj na to, aby patróni jednotlivých chrámov takpovediac časovo rovnomerne pokryli spoločensky prijateľné dátumy v priebehu celého roka. V minulosti bola totiž s hodmi spojená nielen slávnostná hostina, ale najmä veľ­ký, tzv. výročný jarmok. Pravdaže, na jarmok sa schádzali kupujúci a predávajúci zo širokého okolia a stúpol aj počet hostí zblízka i zďaleka.

Hody sú spojené s dobrým jedlom

Na hodovú slávnosť sa chystala celá dedina – ženy vyriadili, vyumývali a vyzdobili kostol, ale aj svoje domácnosti, v jarných a letných mesiacoch sa vybielil interiér i exte­riér domácností, všetko sa ligotalo čistotou. Na hody sa pozývali príbuzní a známi, preto sa každá gazdiná snažila uctiť si hostí tým najlepším pokrmom. V bohatších regiónoch západného Slovenska sa na hody vždy pripravovali pečené husi, kačice, sliepky, piekla sa bravčová pečienka s kapustou, varila sa hustá domáca slepačia polievka, piekli sa tradičné makové, orechové, tvarohové koláče, štrúdle, posúchy, makové či lekvárové buchty. No aj v chudobnejších regió­noch Slovenska sa pre hodovníkov chystala výdatná hodová polievka a iné dobroty špeciálne nachystané na túto príležitosť.

Zábava počas hodov

V obciach, kde bol s hodovými slávnosťami spojený aj jarmok, sa hodovníci po občerstvení vybrali za zábavou. Ani v jednej obci, kde sa konali hody, totiž nechýbali šiatre so sladkosťami, prípadne kome­dianti, žongléri a kaukliari predvádzajúci zábavné kúsky. Priniesť si domov sladkú maličkosť z hodov bolo pre hodujúcich priam povinnosťou.

Spoločenská funkcia hodov

Okrem silného duchovného zážitku, ktorý poskytovali nedeľné hodové bohoslužby, ďalšou významnou funkciou hodov bola inštitu­cionalizovaná príležitosť na upevňovanie lokálnej hrdosti a povedomia obyvateľov obce. Obnovovali sa spoločenské kontakty, nadväzovali sa nové priateľstvá i známosti. Hodová slávnosť mala viacero aspektov: cirkevný, svetský, rodinný i obecný. Hody boli a sú vzácnou príležitosťou na stretnutia príbuzných a rodákov. Milú povinnosť prísť na hody majú najmä deti a súrodenci bývajúci mimo obce.

Hody v Devínskej Novej Vsi v minulosti

Aj v Devínskej Novej Vsi boli hody vždy veľkou spoločenskou udalosťou a zároveň cirkevným sviatkom. Návštevníci z okolia išli najprv do kostola a po slávnostných bohoslužbách prijali pozvanie príbuzných a známych na hostinu. Hodový stôl nemal svoje typické jedlo: pripravovali sa pokrmy z hydiny, králikov a kozleniec a napečené boli rôzne druhy koláčov. Večer bývala v hostincoch zábava, ktorá spolu s fašiangovou patrila k najväčším a najviac navštevovaným zábavám v roku. Pokračovala ešte aj v pondelok do polnoci, kedy sa oslavovali tzv. „hrubé hodi“ – už bez cezpoľných návštevníkov.

Stárkovia na pochôdzke

Začiatkom storočia chodievali v nedeľu, niekedy i v pondelok dvaja stárkovia s vybranými mládencami na obchôdzku. Navštevovali najprv predstaviteľov obce (richtára, notára, farára, učiteľa), potom ďalšie domy. Predo dverami hrali na požičaných hudobných nástrojoch a keď domáci vyšli, stárkovia ich ponúkli vínom. Gazdiná im potom pokládla do koša koláče a kus mäsa, gazda doplnil fľaše vínom a podľa svojich možností pridal aj trochu peňazí. Dary skonzumovala mládež na zábave a peniaze sa použili na vyplatenie muzikantov.

Program na tohtoročné hody

Dnes už hody nie sú tým, čím bývali v minulosti, napriek tomu je to stále významný deň v spoločenskom živote obce. Aj u nás v Devínskej. Sväté omše budú počas hodov tak ako každú nedeľu o 8:00, 9:30, 11:00 a 19:00.

Stáva sa už pomaly tradíciou, že Miestny odbor Matice slovenskej usporiada počas hodov Festival slovenskej národnej piesne. Bude to tak aj tentoraz. Program začína už v sobotu o 15:00, kedy sa v Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku uskutoční spomienka na spisovateľa Ruda Slobodu s autorom jeho pamätníka akad. sochárom Alexandrom Ilečkom.

V nedeľu bude od 10:00 v záhrade Istra Centra na Istrijskej 6 výstava historických vozidiel pod záštitou akad. maliara Mariána Komáčka. O 11:00 bude v Kostole Ducha Svätého slávnostná svätá omša. O 16:00 začína vo veľkej sále Istra Centra pásmo piesní a tancov. Predstaví sa ZUŠ DNV, folklórny súbor Bystričan, detský folklórny súbor Kobylka, ženská spevácka skupina Kytica, folklórny súbor Rodokmeň, ľudová hudba Dudíci, husľový virtuóz Miroslav Dudík a ako mimoriadny hosť sólista opery SND Miroslav Dvorský.