Je príjemný letný večer a ja prechádzam cez ulicu s dvomi vedrami plnými vody. Ani komáre už neštípu, tak je sucho. Všetku vodu vylievam k malému neduživému stromčeku, kde týchto 20 litrov mizne ako nič. Zajtra takto poteším iného neboráka, ktorý len s vypätím všetkých síl prežíva ďalšie leto bez vody.
píše: Viktor Švarc
V blízkosti domu mám adoptované 4 takéto stromčeky a snažím sa, aby každý z nich dostal aspoň 30 litrov týždenne. Uvedomujem si však, že všetky vyschýnajúce stromčeky v Devínskej so svojimi dvomi vedrami a niekoľkými fľašami s vodou zachrániť nedokážem. Jedinou cestou je koncepčné riešenie starostlivosti o zeleň, o ktoré už niekoľko týždňov neúspešne žiadam kompetentných. A zatiaľ sa namiesto živoriacich stromčekov po večeroch s veľkou popularitou polievajú cesty.
V čom je problém?
Ochrana životného prostredia, zmena klímy a potreba zelene sú témy, ktoré sa skloňujú čoraz častejšie. Každoročne zažívame dlhotrvajúce suchá a teplá, ktoré znepríjemňujú život najmä v mestách, no spôsobujú veľké problémy aj mimo nich. Vodozádržné opatrenia, zazelenanie miest, odborná starostlivosť o zeleň, využívanie dažďovej vody a znižovanie prehrievania prostredia, spôsobeného nevhodnou zástavbou, sú kroky, ktorých realizácia už dávno mala byť v plnom prúde.
Devínska Nová Ves namiesto toho bezostyšne leje tony betónu do parku, sadí stromy v nevhodných časoch a na nevhodných miestach a starostlivosť o ne obmedzuje na nekoncepčné a možno aj náhodné polievanie len niekoľkých vyvolených kusov. Pri pohľade na rozpálené sídlisko plné často úplne zbytočného betónu a vysychajúce stromy, smutne čakajúce na každú kvapku vody, som pochopil, že je najvyšší čas začať s tým niečo naozaj robiť.
Zbytočne masívny výrub a spackaná náhradná výsadba
Na jeseň 2018 bolo na sídlisku Kostolné vyrúbané veľké množstvo statných stromov. Niektoré padli za obeť výmene teplovodných potrubí, iné boli nevhodne zasadené, vraj zasahovali do inžinierskych sieti alebo boli nebezpečné.
Sympatické gesto novozvoleného starostu Dáriusa Krajčíra zastaviť bezhlavý masívny výrub stromov však napokon vzbudilo len plané nádeje, že v tejto oblasti dôjde k zlepšeniu. Namiesto toho tu od novembra 2018 stále stojí mohutný peň ako smutná spomienka na vyrúbané 30-ročné stromy, ktoré tu vyrastali spolu so mnou.
Kompetentných sme viacerými cestami žiadali o vysadenie nových stromov na pôvodných miestach s tým, že budú zvolené vhodnejšie druhy a výsadba prebehne tak, aby mali stromy dostatok miesta na svoj koreňový systém a boli bezpečné. Táto téma silno zarezonovala aj na stretnutí volených zástupcov s občanmi v novembri 2018.
V rámci jarnej výsadby Denova v obci vysadila 59 stromov, ktoré podľa reportáže DTV a vyjadrenia pána Kovaríka majú predstavovať náhradnú výsadbu. Tá mala byť zrealizovaná do konca roka 2019, avšak zatiaľ bola vykonaná na iných miestach než pôvodný výrub. Časť z týchto stromov (presné čísla nemám, pretože na svoju otázku som ešte nedostal odpoveď) bola už v máji 2019 uschnutá. Azda najbizarnejším na celej veci bol fakt, že veľa borovíc bolo narýchlo vysadených priamo do bývalých pieskovísk, ktoré z dlhodobého hľadiska pravdepodobne nebudú najvhodnejšie zvoleným miestom na výsadbu. Možno je preto napokon aj lepšie, že sa stromčeky neujali, pretože by sa o niekoľko rokov mohla zopakovať podobná situácia ako v prípade topoľov, kedy by znova bolo potrebné rúbať odrastené stromy.
Čo nám prezradí rozpočet
Po nie práve najlepších skúsenostiach som sa začal viac zaujímať o to, ako je systém výsadby zelene a starostlivosti o ňu v Devínskej nastavený. Chcel som zistiť, kto o výsadbe rozhoduje, kto ju schvaľuje, ako sa realizuje starostlivosť o ňu a aké sú na túto vec vyčlenené finančné prostriedky. Jediným oficiálnym dokumentom, poskytujúcim aspoň aké-také informácie o cieľoch a nákladoch súvisiacich so zeleňou, ktorý sa mi podarilo nájsť, je rozpočet.
Kapitola Životné prostredie s podprogramom Starostlivosť o zeleň je v rozpočte mestskej časti každoročnou stálicou. Tu si MČ dáva rôzne ciele, napríklad vysadiť každý rok 100 stromov, podľa potreby orezávať už rastúce stromy, vysadiť 60 m2 kvetinových záhonov a podľa potreby polievať trávniky a záhony. Rozpočet, žiaľ, nehovorí nič o tom, kto o potrebe polievania rozhoduje. Taktiež medzi cieľmi chýba polievanie stromov. Nižšie v rozpočte možno nájsť aj konkrétne sumy (samozrejme, nie za každý vysadený krík či strom), ktoré prezrádzajú, že výdavky na zeleň každoročne stúpajú. Suma naplánovaná na rok 2019 je v porovnaní s rokom 2017 vyššia o takmer 90 %. Na nedostatok finančných prostriedkov sa ani tu v žiadnom prípade nemôžeme sťažovať.
| Starostlivosť o zeleň | 2016 (skutočnosť) | 2017 (skutočnosť) | 2018 (skutočnosť) | 2019 (rozpočet) |
| Tovary a služby – dreviny | 30 909 € | 28 013 € | 56 160 € | 70 000 € |
| Bežný transfer Denova nová zeleň | 34 000 € | 35 700 € | 35 700 € | 35 700 € |
| Bežný transfer Denova údržba zelene | 11 000 € | 11 550 € | 12 000 € | 41 000 € |
| Bežný transfer výsadba letničky | 4 000 € | 4 200 € | 4 200 € | 3 000 € |
| Spolu | 79 909 € | 79 463 € | 108 060 € | 149 700 € |
Pôvodne bolo na rok 2019 naplánovaných o 20 000 eur menej. Prvým rozpočtovým opatrením sa však (ako je uvedené v dôvodovej správe) plánované výdavky navýšili kvôli náhradnej výsadbe. Je zvláštne, že nikto z poslancov, ktorí hlasovali za toto navýšenie, sa nezaujímal o to, o akú náhradnú výsadbu ide. Jediný veľký výrub (o ktorom viem) v DNV bol v tomto roku vykonaný pri rybníku, ten však realizovalo mesto Bratislava, ktoré má preto vykonať aj náhradnú výsadbu. Výrub, ktorý prebehol na jeseň minulého roka, mal byť nahradený sedemdesiatimi stromami a o potrebe náhradnej výsadby sa vedelo ešte pred schvaľovaním riadneho rozpočtu. Zdá sa teda, že len z rozpočtových opatrení sa občan dozvie, koľko bude stáť náhradná výsadba náhradnej výsadby.
Za zmienku stojí aj fakt, že Denova dostáva na výsadbu zelene každý rok približne rovnakú sumu (35 000 eur) bez ohľadu na to, koľko stromov (alebo aj kríkov, no tie neeviduje asi nikto) vysadí. Niekedy (v rokoch 2016 či 2018) to bolo 50 stromov, inokedy (2017) 70 stromov a v roku 2015 ich vysadila až 249, pravdepodobne kvôli výsadbe pri Ľubovníkovej ulici na Kolónii.
Kto o výsadbe rozhoduje
Na priamu otázku, ako prebieha schvaľovanie výsadby stromov v Devínskej, som žiadnu odpoveď nedostal. Je však isté, že na žiadnom zo zasadaní Komisie výstavby a životného prostredia (KVŽP) sa za posledných 5 rokov táto téma neotvorila. Čo-to o plánovaní výsadby naznačila aspoň riaditeľka Denovy Petra Neischlová. Podľa jej slov plánovanie tohtoročnej jesennej výsadby prebehne koncom augusta, plán však vopred zverejnený nebude, pretože v ňom s veľkou pravdepodobnosťou aj tak nastanú zmeny. Akoby tu ani nebola reč o stromoch, ktoré by tu mali prežiť nás všetkých. Strom nie je módna záležitosť alebo niečo, čo možno kedykoľvek vymeniť. Je to investícia na desiatky rokov a tak by sme k stromom mali aj pristupovať. Nielen „aby boli“, ale hlavne „aby boli aj o 100 rokov“.
Do vnútorných procesov v Denove síce nevidím, no z tendenčnej reportáže DTV, ktorej cieľom bolo s najväčšou pravdepodobnosťou učičíkať znepokojených občanov a problém bagatelizovať, sa zdá, akoby o druhu a mieste výsadby rozhodoval pán Norbert Kovačič z Denovy. Vyjadruje sa totiž k výrubu aj náhradnej výsadbe a svojimi slovami odporuje nielen sám sebe, ale čiastočne aj splnomocnencovi pre životné prostredie a zeleň v Bratislave pánovi Andrejovi Kovaríkovi. Ten totiž o náhradnej výsadbe hovorí opatrne, poukazuje na nedostatočne zmapované inžinierske siete a prízvukuje potrebu úpravy lôžok a okolia stromov pri výsadbe. Pán Kovačič, naopak, má jasno v tom, že z dôvodu inžinierskych sietí nebudú staré stromy nahradené novými. Paradoxom je, že na podobných miestach o niekoľko metrov ďalej boli pred pár rokmi do rovnako nevhodných „betónových hrantov“ bez akejkoľvek úpravy okolia vysadené nové stromy, ktoré sa zjavia aj v reportáži. Vyjadrenia pani Tatiany Ledényiovej, ktorá je v DNV zodpovedná za životné prostredie, som sa, žiaľ, nedočkal. A to nielen v reportáži, ale ani v podobe odpovede na otázky, ktoré som adresoval priamo jej.
Nemám nič proti tomu, aby výsadbu a polievanie stromov realizovala Denova. Po aktuálnych skúsenostiach sa však zdá, že oveľa efektívnejšie by bolo objednať si výsadbu stromov aj s minimálne trojročnou starostlivosťou u externej firmy. Ak by totiž nejaký strom uschol, dodávateľ by ho v rámci záruky na vlastné náklady (nie na náklady občanov) vysadil znova a bol by tak motivovaný výsadbu realizovať premyslene a o stromy sa riadne starať. Takto napríklad realizuje výsadbu MČ Ružinov.
Poslancov v tejto veci veľmi počuť nie je
Od pána Kovaríka, ktorý je tiež poslancom miestneho a župného zastupiteľstva, som sa dozvedel, že on sám upozorňoval na chybný čas jarnej výsadby, ktorá dopadla vskutku neslávne (o tom už ale DTV neinformovala). Z tohto dôvodu si zrejme čoskoro všetci zaplatíme náhradnú výsadbu náhradnej výsadby a takto budeme pokračovať dovtedy, kým sa kompetentným konečne podarí zasadiť niečo, čo prežije aspoň tri roky. V záverečnom účte obce tiež môže napokon pri počte vysadených stromov svietiť celkom pekné trojciferné číslo bez ohľadu na to, že väčšina z deklarovaných stromov už dávno nežije.
Podľa vlastných slov pán Kovarík nemá čas sledovať aktuálny stav zelene v Devínskej, čo je síce pochopiteľné, keďže má na starosti celú Bratislavu, no v Devínskej z toho asi veľký osoh mať nebudeme. Jeho slová potvrdzuje aj jeho účasť na KVŽP, ktorej je podpredsedom. Z doterajších štyroch zasadnutí (k jednému z nich nebola ani po viac ako troch mesiacoch zverejnená zápisnica) sa minimálne dvakrát ospravedlnil. Na vytýčenie inžinierskych sieti sa chce pýtať na septembrovom zasadnutí KVŽP a na otázku, ako by mala vyzerať starostlivosť o stromy, mi už neodpovedal.
Hoci som sa od kompetentných nedočkal odpovedí na všetky svoje otázky, aj z toho mála, čo mi prezradili, možno usudzovať, že výsadba stromov do špeciálnych lôžok (ako to realizujú napríklad v Novom Meste) či detailnejšie spracovanie plánov inžinierskych sietí, ktoré sľuboval sám starosta, je v nedohľadne. Koniec-koncov, ani na zvýšenie rozpočtu na výsadbu stromov, o ktoré sme žiadali v rámci pripomienok k rozpočtu, podľa pána starostu nebol čas.
Samozrejme, Andrej Kovarík nie je jediným poslancom. Zdá sa však, že s výnimkou Jána Žatka, ktorý organizoval petíciu proti výrubu stromov na Devínskej Kobyle a na svojom blogu o výruboch aspoň informoval, je jediným, kto sa aktívne hlási k téme životného prostredia. Ak teda nerátame predvolebné slová poslanca Jozefa Tittela, ktorý vidí problém v nedostatočnom financovaní Denovy a nedefinovaných kompetenciách a úlohách. Peňazí na stromy dostala Denova viac, s definovaním úloh a kompetencií to však v súvislosti so zeleňou zjavne stále nie je žiadna sláva.
Starostlivosť o stromy bez plánu
Treba uznať, že najmä v posledných rokoch sa naša MČ a aj magistrát snažia mať aspoň vzrastlé stromy pod kontrolou. Svedčí o tom veľmi dobre komunikačne zvládnutý výrub nebezpečných stromov pri rybníku, ale aj investovanie nemalých finančných prostriedkov do pasportizácie zelene, teda zisťovania aktuálneho stavu, a následne aj do orezov (napríklad líp popri ceste na poštu), čo je dôležité predovšetkým pre bezpečnosť ľudí a majetku. V čom je teda problém?
Jedným z mnohých zaujímavých bodov na zasadaní Komisie výstavby a životného prostredia, ktorá sa konala 30. 5. 2019, bolo predstavenie plánu starostlivosti o zeleň, kosenia a polievania zo strany riaditeľky Denovy, pani Petry Neischlovej. Očakával som, že v ňom okrem iného nájdem pravidlá polievania stromov, podľa ktorých Denova postupuje, prípadne mapku minimálne so stromami mladšími než tri roky, ktoré sú sledované a pravidelne zavlažované. Keď som požiadal o zverejnenie tohto dokumentu, od pani Neischlovej som sa dozvedel, že z dôvodu nestáleho počasia nemá význam takýto dokument vytvoriť a „robiť papier pre papier“. Aktuálne možno aj preto niektoré správne vysadené a polievané stromy krásne prosperujú, kým iné pomalšie alebo rýchlejšie vysychajú.
Miestny úrad strká hlavu do piesku
Aj keď je v porovnaní s predchádzajúcim vedením po Denove vidieť v našich uliciach oveľa viac výsledkov, je to koniec-koncov len firma ako každá iná (hoci obecná), ktorá iba plní to, čo si u nej zadávateľ objedná a zaplatí. So svojimi otázkami som sa preto obrátil priamo na pani Tatianu Ledényiovú z miestneho úradu, ktorá je v našej MČ podľa vlastných slov zodpovedná za výsadbu a starostlivosť o zeleň. Na otázku ohľadom zamerania inžinierskych sietí z dôvodu následnej náhradnej výsadby som dostal odpoveď, že mapy inžinierskych sieti sú v nepresnej mierke a konkrétne miesta bude v prípade potreby nutné nechať vytýčiť. Z toho mi vyplýva, že do dnešného dňa sa s vytyčovaním inžinierskych sietí ani nezačalo a parkoviská tak aj naďalej zostanú bez stromov, na mieste ktorých je na často len utlačený stavebný odpad.
V tejto súvislosti sa tiež natíska otázka, či bol výrub skutočne opodstatnený. Podľa pána Kovačiča z Denovy malo byť totiž jedným z dôvodov zasahovanie stromov do inžinierskych sietí. Na druhej strane sa zas od pani Ledényiovej dozvedáme, že obec v skutočnosti ani presne nevie, kde inžinierske siete má. Rovnako sa nikto neunúva občanom oznámiť, ako dopadlo posudzovanie stavu stromov, ktoré Dárius Krajčír zachránil pred výrubom. Stále tak vo vzduchu ostáva visieť otázka, či bude výrub pokračovať, alebo môžeme začať uvažovať o tom, koľko zo stromov bolo vyrúbaných zbytočne.
Na pani Ledényiovú som mal ešte ďalšie otázky. Zaujímalo ma napríklad, na čo obec plánuje využiť 20 000 eur, ktoré boli vyčlenené na starostlivosť o zeleň navyše v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Taktiež som chcel vedieť, ako mám postupovať, keď chcem, aby boli stromy znovu vysadené na miestach, kde boli predtým. Napokon som sa spýtal aj na to, prečo sa výsadba realizuje do neupraveného terénu, ako sú pieskoviská. Všetky moje otázky zostali do dnešného dňa bez odpovede. Pani Ledényiová mi však nezabudla oznámiť, že „náhradná výsadba vyplýva z výrubových povolení a musí byť navrhnutá v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny“. Z tejto odpovede som nadobudol dojem, že v tejto veci nemám zo strany MÚ očakávať nič, čo by bolo nad rámec zákonnej povinnosti. Stále však pevne verím, že sa mýlim.
Pred vyše mesiacom som sa okrem iného aj v tejto veci obrátil na starostu a upozornil som ho na chýbajúci koncepčný postup adaptácie našej mestskej časti na zmenu klímy. Odpovede som sa síce nedočkal, no ani ju nepotrebujem. Úplne mi postačia reálne kroky: premyslená výsadba, zachytávanie a skutočné využívanie dažďovej vody, odstraňovanie nepotrebných betónových prvkov či výmena povrchu betónových parkovísk či asfaltových chodníkov za priepustnejší povrch.
Ako by to malo byť
Pritom za dobrými nápadmi a premyslenými riešeniami netreba chodiť nikam ďaleko. Veľmi pekným príkladom je jama pri teplárni na sídlisku Kostolné, do ktorej steká dažďová voda z cesty, vďaka čomu tu môžu rásť krásne vŕby. Možností na zlepšenie životného prostredia v Devínskej je neúrekom, len treba túto tému posunúť na rebríčku priorít na oveľa vyššiu priečku.
Riešením nemôže byť ani živelné zavlažovanie stromov, kedy pár dobrovoľníkov nekoordinovane leje stromom vedrá či fľaše vody. Toto je už len posledná zúfalá možnosť, nie koncepčné riešenie. Niektoré stromy tak síce možno zachránime pred uschnutím, no nevhodným spôsobom závlahy ich môžeme zároveň aj poškodiť. Preto nemôže byť závlaha nechaná na svojvôľu obyvateľov, ale musí byť koordinovaná a riadená a v prípade potreby do nej môžu byť zapojení aj samotní obyvatelia.
Devínska Nová Ves je jednou z najzelenších mestských častí Bratislavy. To však v žiadnom prípade neznamená, že nie je čo zlepšovať. Počas teplých letných dní budovy, cesty, chodníky, ale aj vyprahnuté trávniky vystavené priamemu slnečnému žiareniu len akumulujú teplo, ktoré sálajú dlho do noci, v dôsledku čoho nie je nezvyčajné, keď teplota vzduchu ani nadránom neklesne pod 28 °C. Najefektívnejšie proti tomu možno bojovať stromami. Tie nielen že poskytujú tieň a bránia prílišnej akumulácii tepla, ale v prípade dostatočnej vlahy fungujú ako veľmi efektívna klimatizácia. Samozrejme, výsadbu treba realizovať premyslene a koncepčne, s vhodnými druhmi na vhodných miestach.
Prečo práve stromy
Každá minca má, samozrejme, dve strany. Mnohým obyvateľom stromy vyslovene prekážajú. Niekomu vadí, že z nich opadávajú listy, iní nedokážu stráviť ich nektár či vtáčí trus na kapote svojho auta alebo plody na chodníku. Ďalší zas cez ne nevidia na číslo prichádzajúceho autobusu alebo ich rušia hlučné vtáky, ktoré na stromoch hniezdia. Ľudia sú rôzni a 100-percentne vyhovieť všetkým je nemožné. V prípade otázky, či stromy áno alebo nie, však dôležitú úlohu zohráva akýsi vyšší záujem, a teda snaha spomaliť klimatické zmeny a v maximálnej miere znížiť ich dopad na ľudí. A to je možné len s pomocou stromov. Preto je nesmierne dôležité sadiť stromy premyslene a koncepčne tak, aby sme z nich mali maximálny osoh a zároveň aby sme v čo najväčšej možnej miere eliminovali negatíva, ktoré ich prítomnosť so sebou nesie. Správna komunikácia zo strany samosprávy môže v tomto prípade len pomôcť.
Zmena je však potrebná nielen navonok, ale predovšetkým v našich hlavách. Treba pochopiť, že stromy nie sú niečo, čo nám len strpčuje naše pohodlné životy, ale prirodzená a nevyhnutná súčasť nášho životného prostredia, akou sú, koniec-koncov, v Devínskej aj komáre. Netvárme sa, že ľudstvo odjakživa žije v betónových panelákoch, domoch či presklených nákupných centrách. Celé tisícročia bol práve les pre ľudí prirodzeným životným prostredím. Veď zelená farba na nás dodnes pôsobí upokojujúco.
Netreba zabúdať ani na to, že príroda bude vždy silnejšia než ľudia. Napokon aj ten smutný peň, ktorý zdanlivo len čakal na naplnenie svojho osudu, tento rok vyhnal nové halúzky. Akoby nám chcel pripomenúť, že nie príroda potrebuje ľudí, ale ľudia potrebujú prírodu.
