Zajtra, teda vo štvrtok 31. 10. 2019, máte poslednú možnosť pozrieť si v Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku výstavu „Osobnosti Chorvátov na Slovensku“. Výstava približuje život a dielo významných predstaviteľov chorvátskeho etnika na území Slovenska.
píše: Ján Žatko
Výstava „Osobnosti Chorvátov na Slovensku“
Táto výstava je poslednou piatou zo série výstav venovaných chorvátskym obciam na Slovensku. Nájdete na nej portréty a stručné životopisy rôznych významných predstaviteľov chorvátskeho etnika na území Slovenska, ktorí svojím profesijným a osobnostným pôsobením ovplyvnili aj možnosti ďalšieho vývoja a zachovania existencie chorvátskej menšiny na našom území.
Vplyv Chorvátov na históriu Uhorska
Na vernisáži výstavy 5. septembra 2019 riaditeľ Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku Andrej Solár pre DTV takto charakterizoval výrazné osobnosti z počiatku chorvátskeho osídlenia:
Tým, že chorvátske osídlenie na Slovensku je od 16. storočia… máme aj osobnosti, ktoré významným spôsobom zasiahli do histórie Uhorska, teda aj Slovenska. A aj osobnosti, ktoré tým pádom že pôsobili na vysokým pozíciách v rámci Uhorského kráľovstva, aj do európskych dejín.
Nikola Šubić Zrinski
Jednou z takých osobností bol napríklad Nikola Šubić Zrinski. Chorvátsky a uhorský vojvodca, ktorý sa preslávil v bojoch proti Turkom. Narodil sa v roku 1608 v známej šľachtickej rodine Zrínskych. Od mladosti sa zúčastňoval bojov proti Turkom. V roku 1529 sa vyznamenal pri obrane Viedne a v roku 1542 pri obrane Pešti. Najslávnejším činom bola jeho udatná smrť pri obliehaní pevnosti Sigetvár v roku 1566, ktorú bránil s 300 vojakmi pred niekoľkotisícovým vojskom sultána Sulejmana. Keď videl Zrínsky bezvýchodiskový stav, nariadil otvoriť brány pevnosti a so svojimi 300 jazdcami sa vyrútil v ústrety smrti. Tento čin otriasol Európou a zapísal sa ním do dejín ako novodobý spartský kráľ Leonidas. Legenda o Mikulášovi Zrínskom sa niesla až do 19. storočia. Okrem iných zaujal jeho príbeh aj Andreja Sládkoviča, ktorý o ňom napísal epickú poému Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti.
Gabriel Kolinović Šenkvický
Náš rodák, historik a archivár Jozef Klačka vyzdvihol osobnosť, ktorá je mu svojím zameraním veľmi blízka, Gabriela Kolinoviča. Hovorí o ňom:
Z osobností, ktoré sú spojené so začiatkami chorvátskej kolonizácie na západnom Slovensku, by som vyzdvihol najmä Gabriela Kolinoviča. Je to šenkvický rodák, historik, archivár, ktorý sa zaoberal práve chorvátskou menšinou. Bol súčasníkom Mateja Bela za panovania Márie Terézie.
Gabriel Kolinović Šenkvický sa narodil v roku 1698 v uhorskej šľachtickej rodine Kolinovičovcov chorvátskeho pôvodu. Spočiatku vykonával úradnícku prácu u senátora mesta Trnava a správcu Pálffiho majetkov Michala Šipekyho. Táto práca ho priviedla na cestu uznávaného historika. Okrem toho sa venoval aj archívnej a knižničnej činnosti.
Starosta Devínskej Novej Vsi víta pripomínanie si histórie
Starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír oceňuje každú výstavu, ktorá sa dotýka Devínskej Novej Vsi aj týmito slovami:
Som rád, že v Devínskej máme takúto možnosť a máme takéto priestory ako je Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku, ktoré mapuje aj históriu našej mestskej časti. Ja takúto aktivitu veľmi vítam a myslím si, že každý by si mal prejsť aj kúsok tej chorvátskej histórie tu v našom múzeu, ktorá sa viaže k nám Devínskonovovešťanom.
Devínskonovovešťania Viliam Pokorný a Juraj Cvečko sú súčasťou výstavy
Poslanca miestneho zastupiteľstva Jána Žatka potešilo najmä to, že sa na výstave ocitli aj významné osobnosti Devínskej Novej Vsi, s ktorými sme sa ešte nedávno mohli stretávať:
Na dnešnej výstave ma zaujali tri veci. Za prvé je to jedna z mnohých výstav, ktoré sa tu otvárajú, že to nie je nejaký ojedinelý prvok. Druhá sú tie historické osobnosti, s ktorými výstava začína a o ktorých som ani netušil a tretia vec ktorá ma veľmi zaujala a veľmi potešila, že posledné dve osobnosti na tejto výstave. Konkrétne doktor Viliam Pokorný a docent Juraj Cvečko sú ľudia, ktorí ešte donedávna žili medzi nami, ktorých som osobne poznal a s docentom Jurajom Cvečkom som aj spolupracoval. Teší ma, že aj takéto osobnosti sa tu objavili.
Komplexná výstava o Chorvátoch na Slovensku
Predseda Chorvátskeho kultúrneho zväzu na Slovensku Radoslav Jankovič informoval o plánoch organizátorov výstavy do ďalšieho obdobia:
Je taký nápad, že by sa tie výstavy o jednotlivých obciach s touto výstavou spojili a že by sa urobil taký komplexný obraz o Chorvátoch na Slovensku. Myslím, že by to bolo pekné, ale určite až na budúci rok.
Ukončenie výstavy
Zajtra, teda vo štvrtok 31. 10. 2019, máte poslednú možnosť pozrieť si v Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej 68 výstavu „Osobnosti Chorvátov na Slovensku“. Múzeum je otvorené od 11.00 do 17.00. Vstupné je 2 €, zľavnené vstupné pre deti od 6 rokov, študentov, dôchodcov a držiteľov preukazov ISIC, ITIC, EURO 26 je 1 €.
Videoreportáž DTV z vernisáže výstavy 5. 9. 2019
Pán Žatko v Zagrebe, kde som žil skoro 8 rokov, sú v neskutočnej úcte dvaja Slováci..Moyzes a Haulík…kardinál Haulík, ktorý je aj v Katedrále pochovaný, má denne čerstvé kvety na krypte…to u nás nemá žiadny činovník, a nie je to ich chyba, ale chyba vzdelania a výchovy
S pozdravom Tibor Hačko
p.s. myslím si, že mi gradonačalnik Zagreba g.Bandič aj priznal čestné občianstvo
Dobrý deň. Z novodobých dejín ja zaujímavou osobnosťou chorvátsky kňaz pôsobiaci na Slovensku Tomislav Kolaković (vlastným menom Stjepan Poglajen).
https://cs.wikipedia.org/wiki/Tomislav_Kolakovi%C4%8D
http://www.impulzrevue.sk/article.php?135