Od roku 1948 do roku 1989 bolo na všetkých úsekoch štátnych hraníc ČSSR so Spolkovou republikou Nemecko a Rakúskom usmrtených streľbou, drôtenými zátarasami pod vysokým napätím, mínami a inými zákrokmi príslušníkov pohraničnej stráže najmenej 350 utečencov. Bilancia obetí na slovensko-rakúskom úseku stráženia je viac ako 62 obetí. Určiť presný počet obetí je veľmi náročné vzhľadom na teror, ktorý rozpútala Komunistická strana Slovenska prostredníctvom svojich mocenských zložiek v 50. rokoch 20. storočia.
píše: Mikuláš Tóth
Tajný rozkaz ministra národnej obrany
Podľa tajného rozkazu ministra národnej obrany Karola Bacílka z roku 1952 mali byť „ agenti“ a „ teroristi “ usmrtení v boji s bezpečnostnými orgánmi, pochovaní (zahrabaní) na neznámych miestach o ktorých sa príbuzní ani verejnosť nemali nikdy dozvedieť. V dôsledku tohto štátneho teroru na civilnom obyvateľstve vlastnej krajiny dodnes nepoznáme mená alebo miesta posledného odpočinku ľudí, ktorí boli priamo usmrtení na hranici alebo v hraničnom pásme.
Drôtené zátarasy na hraniciach
Od roku 1951 sa podľa sovietskeho vzoru začal uplatňovať model vojenského systému stráženia hranice a bola vybudovaná Pohraničná stráž ministerstva národnej obrany, ktorá sa 23. mája pričlenila pod rezort Ministerstva vnútra. Zároveň sa postupne začalo pripravovať úplné uzavretie „ zelenej“ hranice ženijnými technickými prostriedkami. Po dvoch rokoch pripomínalo aj slovensko-rakúske pohraničie hororovú víziu. Boli vybudované trojstenné drôtené zátarasy z ktorých stredná zátarasa bola pod vysokým napätím a terén na hranici bol v určitých častiach zamínovaný. V ďalších rokoch sa postupne elektrifikácia drôtených zátarasov nahrádzala signálnou stenou U-60 a S-70 na ktorej pri narušení vznikol skrat – signál na ktorý v danom úseku zasahovala pohraničná hliadka.
Pohraničná stráž
Hranicu strážili ozbrojené jednotky Pohraničnej stráže, zložené z dobre vycvičených a politicky spoľahlivých jedincov – pohraničníkov, odhodlaných akýmkoľvek spôsobom zabrániť utečencom dostať sa za hranicu ČSSR do západných štátov. Oficiálnym zdôvodnením opatrení na štátnej hranici bol silný tlak „vonkajších“ nepriateľov štátu, ako „škodcov“ a „agentov“ západných spravodajských služieb a ich spojencov v Československu na štátnu hranicu. Propagandisti tieto nepravdy, polopravdy a legendy „konzervovali“ veľmi dlhé obdobie a úzkostlivo sa vyhýbali označeniu utečenci. S postupným oslabovaním hodnovernosti tejto propagandy začal režim politických utečencov, ktorých bola drvivá väčšina, kriminalizovať a označovať ako „narušiteľov štátnych hraníc.“
Konferencia o bezpečnosti a spolupráci
V roku 1975 sa konala v Helsinkách Konferencia o bezpečnosti a spolupráci (KBSE), kde sa zaviazali signatárske štáty Európy vrátane ZSSR, USA a Kanady k právne záväznému rešpektovaniu ľudských a občianskych práv a k vzájomnej kontrole ich dodržiavania. ČSSR pristúpila k medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach s účinnosťou na svojom území od 23. marca 1976. V článku 12 v druhom odseku sa píše:
Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.
Štátom legalizované porušovanie ľudských práv pokračovalo a ČSSR tieto záväzky nerešpektovala až do pádu totalitného režimu v roku 1989.
Zákon o ochrane štátnych hraníc
Komunistická štátna moc stále uplatňovala Zákon o ochrane štátnych hraníc č. 69/51 schválený Národným zhromaždením 11. 7. 1951 a doplnený o nariadenie č. 70/51 „O práve príslušníka pohraničnej stráže použiť zbraň“.
Tento zákon priamo prikazoval pohraničným hliadkam strieľať do utečencov, ak sa ocitli medzi signálnou stenou a demarkačnou čiarou ako aj použiť psov na ich zadržanie.Tento zákon a spôsob stráženia štátnej hranice ČSSR s NSR a Rakúskom jednotkami Pohraničnej stráže má za následok že na týchto hraniciach bolo usmrtených alebo zahynulo do roku 1989:
654 príslušníkov Pohraničnej stráže, vojakov základnej vojenskej služby, kde ako príčina smrti boli :
- Priamy stret s narušiteľom – 10 pohraničníkov
- Samovraždu spáchalo – 236 pohraničníkov
- Pri dopravných nehodách zahynulo – 165 pohraničníkov
- Utopilo sa – 60 pohraničníkov
- Náhodné výstrely a cvičná streľba spôsobila smrť – 44 pohraničníkom
- Pri výbuchu mín a granátov zahynulo – 28 pohraničníkov
- Zastrelený iným pohraničníkom – 27 pohraničníkov
- Na pracovné úrazy zahynulo – 25 pohraničníkov
- Elektrický prúd zabil – 22 pohraničníkov
- Na nemoc zomrelo – 17 pohraničníkov
- Po zásahu bleskom zomrelo – 7 pohraničníkov
- Pri strete pohraničných hliadok zahynulo – 6 pohraničníkov
- Pri zrútení pozorovateľní zomreli – 3 pohraničníci
- Pri strete z Banderovcami v 50. rokoch 20. storočia zahynuli – 2 pohraničníci
- Zamrznutý – 1 pohraničník
- Ubitý civilistami – 1 pohraničník
Civilných osôb zahynulo vinou príslušníkov SNB a Pohraničnej stráže 86 z toho 30 detí a mladistvých do 18 rokov:
- 60 osôb pri dopravných nehodách
- 20 zavraždených osôb
- 3 osoby pri výbuchoch ručných granátov
- 1 osoba usmrtená elektrickým prúdom
- 2 osoby príčina smrti neznáma.
250 rozsudkov smrti a popravených za uskutočnené a pripravované prechody štátnych hraníc Československa do Nemeckej spolkovej republiky a Rakúska.
Literatúra venujúca sa Železnej opone
V Českej republike vyšla kniha Železná opona vo vydavateľstve BASET –www.baset.cz od PhDr. Tomáš Jílka, ktorá opisuje Československú štátnu hranicu od Jáchymova po Bratislavu v rokoch 1948-1989. Uvedené údaje o počte usmrtených pohraničníkov a civilných osôb je z tejto knihy.
Na Slovensku sa tejto problematike venuje slovenský historik pán Mgr. Ľubomír Morbacher, PhD. Ochrana štátnych hraníc s Rakúskom na Slovensku v bývalom ČSSR je opísaná v knihe Zločiny komunizmu I. diel od historika Mgr. Morbachera, PhD a Teodora T. Pekaroviča v časti pod názvom Ilegálne úteky z Československa v rokoch 1948-1989 na 66 stranách tejto knihy a v knihe Železná opona v časti IX. Slovensko – rakúska hranica od Mgr. Morbachera PhD. na 14 stranách v slovenskom jazyku. Kniha Železná opona je napísaná v českom jazyku.
Brána slobody
Pod hradom Devín pri sútoku riek Dunaj a Morava v mestskej časti Bratislava – Devín je pamätník 400 usmrteným utečencom pri pokusoch o ilegálne prechody štátnych hraníc z bývalého ČSSR do NSR a Rakúska do roku 1989 pod názvom Brána slobody. Československá demarkačná čiara s NSR a Rakúskom tvorila v rámci východného bloku hermeticky uzavretú hranicu medzi socialistickým táborom krajín a kapitalistickými štátmi v Európe.
Spracoval: Mikuláš Tóth, bývalý vojak základnej vojenskej služby, pohraničník 11. Bratislavskej brigády Pohraničnej stráže, PS útvar 59-47, 9. rota PS Devín 1976 – 1978.
Súvisiace články