Naozaj sa tí ochranári zbláznili?

Ján Žatko

V septembri minulého roku sa na sviatok Sedembolestnej Panny Márie prvýkrát po mnohých rokoch neuskutočnila svätá omša vo Waitovom lome. Dôvod? Jeden iniciatívny ochranár bol presvedčený, že stovka ľudí, ktorí budú jednu hodinu stáť alebo kľačať na lúke, nenapraviteľne poškodí tamojšiu prírodu. Pred pár dňami ochranári vypálili južnú stráň Devínskej Kobyly. Vraj v záujme prírody. Nuž, nie som jediný, ktorý tomu nerozumie a pýta sa, či sa tí ochranári zbláznili.

píše: Ján Žatko

Biologicky rozložiteľný odpad patrí do kompostu

Tak ako väčšina záhradkárov, aj ja teraz keď že mi to čas a počasie dovolí, čistím svoju záhradu. Orezávam stromy, hrabem zbytky lístia a suchej trávy. Keď moja svokra videla ako sekám raždie na drobné kúsky, tak sa čudovala, prečo to jednoducho nespálim. Vysvetlil som jej, že pre životné prostredie je oveľa lepšie, keď sa záhradný odpad skompostuje. No a ešte to, že susedia by asi neboli nadšení, keby som im pálením odpadu zadymoval prostredie. No a to už vôbec nehovorím o zbytočnom znečisťovaní ovzdušia.

Okrem toho zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch vyslovene zakazuje zneškodňovať biologicky rozložiteľný odpad spaľovaním. Porušenie tohto zákazu sa považuje za priestupok a fyzickej osobe sa zaň môže uložiť pokuta až do výšky 1 500 €.

ochranári
Kompostéry z mojej záhrady.

Svah Devínskej Kobyly v plameňoch

Nuž, ale to čo vie každý záhradkár, asi nevedia ochranári. V nedeľu sa južný svah Devínskej Kobyly ocitol v plameňoch. Podľa ochranárov je vypílenie a následné spálenie borovíc priamo na svahu štandardný spôsob údržby tohto typu biotopu. Na takéto konanie mali ochranári povolenie Ministerstva životného prostredia. Mne laikovi sa to zdá úplne absurdné. Podľa komentárov na sociálnej sieti nielen mne, ale množstvu devínskonovovešťanov a dokonca aj starostovi Dáriusovi Krajčírovi. Ešte v nedeľu sa vyjadril na sociálnej sieti nasledovne.

Dárius Krajčír

Stále sa mi nechce veriť – dnešný môj pohľad na Devínsku Kobylu a rozhovor s “dobrovoľnými ochranármi prírody” bol o tom, ako je možný tento postup pri “čistení” chránenej oblasti. To naozaj mohlo Ministerstvo životného prostredia bez komunikácie so samosprávou a hasičmi dopustiť takéto niečo? Kto bude znášať trestnoprávnu zodpovednosť ak vznikne požiar a bude horieť aj trávnatý porast a les v okolí? Miesto chodia kontrolovať pre istotu členovia nášho dobrovoľného hasičského zboru. Dnes cca od 9tej hodiny som v komunikácii s Ministerstvom životného prostredia, Hasičským a záchranným útvarom, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, ako aj s OZ BROZ, čakám na vyjadrenia aký ďalší postup bude v tejto veci zvolený. Stále trvám na zastavení akéhokoľvek spaľovania a vypaľovania v takomto rozsahu.

ochranári
Takto to vyzeralo v nedeľu (zdroj: Dárius Krajčír).

V ďalšom texte uvádzam vybrané komentáre ľudí na sociálnej sieti. Pre objektívnosť uvádzam nielen kritické hlasy ale aj to ako vysvetľujú svoje konanie ochranári.

Julia Suchová 

Sú normálni ????????? Vietor zaveje iskry hocikam… všeobecné ohrozenie im nič nehovorí… ????

Katka Mikulová

Milý pán starosta, je mi ľúto, že došlo k nedorozumeniu. Je to téma ťažšie pochopiteľná pre laickú verejnosť, ale o to viac vás prosím, pokúste sa spolu s nami verejnosti vysvetliť, že je to vec dobrá pre Devínsku Kobylu. Dlhé roky toto jedinečné miesto nemalo potrebnú starostlivosť. Pomôžte nám, aby konečne opäť ožila vzácnym hmyzom, naplno rozkvitla a opäť bola klenotom Bratislavy! Všetko Vám radi vysvetlíme – prečo je tu oheň dôležitý a ako to, naopak, pomôže pred zničujúcimi požiarmi! Všetko je bezpečné, pálenie je riadené a so všetkými odporučeniami hasičov pre takéto vypaľovanie. Dobrovoľní hasiči Devínskej Novej Vsi sa určite radi pridajú k týmto dobrovoľným brigádam – veru aj ten trávnatý porast, s nahromadenou starinou by si zaslúžil vypáliť – napríklad taký poniklec, ktorý sa cez ňu už ťažko derie, by sa náramne potešil – je to jeden z mnoha druhov, ktoré krásne zmladzujú práve na spáleniskách.

Andrej Varga

To nemyslia vážne. Veď tam sú chránené rastliny aj hmyz… To už úplne prepína ministrom než sa poberú kade ľahšie.

Anna Šikulová

Vyzerá to hrozne. A čo chrobáčiky?

Edo Stloukal

Chrobáčiky budú radi, že to celé nezarastie krovím a budú mať kde žiť.

Marcela Kramplová Kohoutová

Odtrhnúť kvetinu tam nemôžeš a toto hej. Postavené na hlavu.

Roman Matkovčík

To že majky fialové sú už vonku, kvitnú hlaváčiky jarné, to im nevadí?

Katka Mikulová

Na miestach, kde sa spaľovalo predtým rástli husté porasty nepôvodných borovíc čiernych. Pod nimi nerástlo nič, nemal aký hlaváčik zhorieť. A práve naopak, množstvo druhov, ako napríklad poniklece, oheň podporuje. Manažmenty na Devínskej Kobyle sú potrebné, bez nich prídeme o obrovskú biodiverzitu!

Miša Šimkovič

Stromami zarastenú krajinu zmeniť na vyklčovanú pustinu dokáže len skutočný „ochranár“.

Edo Stloukal

Odstraňovanie vysadených borovíc (vypílenie a spálenie) sa na Sandberdu robí už od 80-tych rokov a je to štandardný spôsob údržby tohto typu biotopu. Bez neho by rezervácia už dávno zanikla, bol by tam obyčajný hospodársky les, kde by sa ťažilo drevo alebo by sa už bol zmenil na stavebné pozemky. Žiaľ nie všetko sa v súčasnosti dá obhospodáriť pasením (čo, mimochodom, uvedené združenie robí na veľkej časti rezervácie).

Pavol Littera

Dobrý deň, je tu veľa komentárov, často dosť emotívnych, tak aspoň v skratke.

  1. Robíme to pre prírodu.
  2. Snažili sme sa to robiť co najbezpečnejšie a v okolí všetkých kôp sme mali vyhrabanú biomasu, aby sa oheň nešíril, spaľovanie sme robili pred silným dažďom.
  3. Áno, je pravda že sme to mohli lepšie komunikovať s MČ DNV a chceli by sme to zlepšiť aj pre budúcnosť.
  4. Pre Devínsku Kobylu robíme dosť veľa. Na Sandbergu sme postavili altánok, kde sa robi Eko výchova pre deti z DNV. Už od roku 2012 tu pasieme kozy, aby sme zachránili jej prírodné hodnoty. K tomu patrí aj odstraňovanie nepôvodných a náletových drevín. Možno to nepôsobí na prvý pohľad atraktívne, ale verte mi, že pre zachovanie prírodného bohatstva Devínskej kobyly je to potrebné. Mohli by ste nám niekedy aj pomôcť, nielen kritizovať a vyžívať sa v emotívnych postoch. Respektíve aspoň nehádzať polená pod nohy. My sme otvorení dialógu, a áno, chceme to robiť lepšie, ale fakt by to chcelo nejakú konštruktívnejšiu diskusiu. Pánovi starostovi už sme k tomuto navrhli stretnutie, tak verím že si nájde čas. Nejde o môj osobný záujem, ale najmä o prírodu a krajšie okolie (aj) DNV.

Michal Gašparík

Ak by ste chceli spolupracovať s mestskou časťou, už to dávno urobíte. Sami viete aký mali názor ľudia, keď sa prvýkrát čistila Devínska Kobyla od náletových drevín. Sám som vystupoval proti tomu, aby sa to spaľovalo na mieste. Doteraz sú tam miesta, ktoré sa nedočistili a ostali tam kopy náletových drevín. Ak máme my občania, ochraňovať prírodu, musíte nám ísť príkladom. Ale zakladať takéto vatry v zle dostupnom teréne, asi nebude košér. Toto je na inšpekciu životného prostredia.

Starosta Dárius Krajčír zverejnil vo svojom statuse aj nočné video na ktorom vidno ako v silnom vetre víri vzduchom množstvo horiacich iskier.

 

K videu uviedol Pavol Littera nasledujúci komentár:

Okolo všetkých kôp, čo vidíte na videu bola vyhrabaná všetka biomasa v okruhu 5-10 metrov. To jediné miesto čo sme hasili vzniklo z iskier. Uhasili sme to za cca 3 minúty (inak to video je zhodou okolností asi najrizikovejšia situácia aká nám tam za celý čas vznikla). Do väčšej vzdialenosti aktívne iskry nelietali, všímali sme si to. Spaľovanie sme realizovali krátko pred silným dažďom – v noci spadlo cca 30 mm zrážok. Pahrebu sme ešte predtým dôkladne uhasili – zaliali vodou a skontrolovali, aby v žiadnej z nich neboli žeravé uhlíky. Odišli sme až keď už silno pršalo a až po dôkladnom uhasení všetkých pahrieb.

Za zlatý klinec diskusie považujem nasledujúci status Eda Stloukala:

Pán starosta si namiesto zisťovania faktov robí na FB lacnú reklamu.

ochranári
Svah Devínskej Kobyly dva dni po spaľovaní biomasy (zdroj: Roman Matkovčík).

Nuž, keď vidím ten obhorený svah Kobyly, tak premýšľam nad tým, či moja svokra predsa len nemala pravdu. Mám ešte v záhrade jednu neposekanú kopu raždia. Žeby som ju kontrolovane spálil? Doteraz som nevedel, že aj takýmto spôsobom môžem ochraňovať prírodu.

Súvisiaci článok

4 komentáre k “Naozaj sa tí ochranári zbláznili?”

  1. Erózia čaká na svoju príležitosť. Už dnes. Ešte tam budeme narýchlo „stloukať“ Kravčíkove prehrádzky na zadržiavanie valiacej sa dažďovej vody.
    Táto akcia BROZU stojí za upozornenie financujúcich zložiek z eurofondov. Každopádne budem konzultovať s našim zeleným europoslancom.

  2. Pan Zatko, pri vsetkej ucte k vam, ako ste sam napisal, ste laik. Samozrejme, ze sa mozete cudovat, ale domnievam sa, ze nemate pravo kritizovat ochranarov. Ani vy, ani pan starosta, ktory je z hladiska ochrany prirody taktiez iba laik. Pan starosta je fyzicka osoba, ktora dokonca nema ani pravo vstupit mimo vyznacenu turisticku trasu, kedze DK sa nachadza v 4. pasme ochrany. Cize jeho videjka, ktorymi si naozaj robi iba lacne PR a rozduchava emocie, vznikli na zaklade nelegalnej cinnosti, co ako mohli byt jeho umysly ciste. Viaceri odbornici (Pavol Littera, Andrej Kravarik, atd.) sa na socialnych sieti x-krat vyjadrili, preco je to prospesne a preco to ma byt tak, ako to je. Ochranari mali povolenie na uvedenu cinnost z ministerstva, povolenia takehoto typu posudzuju odbornici, ktori vedia, co robia a urcite maju k ochrane prirody blizsie ako ti, ktori sa vyjadruju na socialnych sietach (vratane pana starostu). Niekto dokonca napisal, ze ak tam bude do dvoch rokov luka, tak zje nieco… Tak dufam, ze z toho urobi video a hodi to na facebook. A k omsi – vo Waitovom lome sidli vyr skalny a na lukach vo Waitovom lome sa nachadza niekolko druhov chranenych rastlin. Preco maju veriaci neustalu potrebu velebit boha na miestach, kde to nie je vhodne? Omse sa maju sluzit v kostoloch a nie v statnych prirodnych rezervaciach. Mna skor udivuje, ze sa niekto dokaze divit, ze Statna ochrana prirody nepovolila uskutocnenie omse… Ved ak ma veriaci potrebu ist sa klanat bohu do prirody, moze ist na nedaleku mariansku put alebo na sastinsku put.. Preco sa omse nesluzia napriklad v Tatrach v chranenych uzemiach, ale musia sa sluzit v Bratislave? Nad tym ste sa nezamysleli? A ked pisete, ze tento rok bol prvy, kedy vam vasu omsu nedovolili tak ja dufam, ze minuly rok bol ten posledny, kedy vam ju vo Waitovom lome dovolili. A na margo palenia – ked kompostujete, je to uctyhodny cin, ja to robim tiez. Ale uvedomte si, ze na DK bolo nutne odstranit tolko biomasy, ze kym by sa zniesla na miesto, kde je mozne kompostovat (na DK to nie je mozne, pretoze prave kompost by bol zivnou podou pre nechcene druhy flory, ktora by svojou agresivitou a expanziou prave ohrozila zelane chranene druhy), tak by preslo niekolko rokov a objem danej biomasy by sa nezmestil ani na 10 vasich zahrad (rozlohu Vasej zahrady odhadujem iba podla fotografie vasich kompostov)

    1. A čo tak vo Vysokých Tatrách si trošku ,, prikúriť”? Toto kde už v civilizovanom svete robia? Niekto hore vyššie píše že sa vypaľovanie už robí od 80.tych rokov. To je skutočne ,, dlho”. Stáročia predtym nič a pôvodný biotop sa zachoval. Myslím si že toto je ,, hodný príklad nasledovania” a mali by naši vzácni ochranári chodiť po Európe a takto propagovať ochranu prírody a zachovávanie pôvodných biotopov. Neuveriteľné! A čo sa týka p. Marcela len na margo : veriaci budú asi počas omše naháňať výra po stenách lomu. Bežne tam chodia rodiny s ďetmi piknikovať a hrať sa s ďetmi. Ale Vám vadí evidentne niečo iné .

    2. Pán Marcel sa pod svoj príspevok zjavne hanbil podpísať. Nečudujem sa, lebo je v ňom nakombinovaných výrazne veľa hlúpostí pomiešaných s nevraživosťou.
      PS: pokiaľ v budúcnosti budete biomasu znášať nadol, mimo územia DK, dajte mi vedieť, prídem pomôcť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *