Obecné kroniky sú dobrá vec. Ľudská pamäť je nedokonalá a tak si s odstupom času na niektoré udalosti v minulosti nespomíname, alebo si ich upravujeme podľa svojho gusta. Práve preto sú obecné kroniky veľmi zaujímavé. Odrážajú historické udalosti tak, ako ich v konkrétnom čase vnímali ich súčasníci. Predtým obec a dnes mestská časť Bratislavy Devínska Nová Ves si tiež vedie svoju kroniku. Nežná revolúcia a jej dôsledky v Devínskej Novej Vsi je opísaná vtedajším kronikárom Viliamom Pokorným nasledovne.
píše: Ján Žatko
Nežná revolúcia
Rok 1989 bol zlomovým rokom v dejinách strednej a východnej Európy, ako aj celého zoskupenia krajín, ktoré sa samo nazývalo svetovou socialistickou sústavou. Hospodársky a politický systém socialistických štátov založený na komunistickej ideológii sa zrútil. Nastalo tak zložité obdobie spoločenskej, politickej a hospodárskej transformácie. V bývalej ČSSR sa tento proces začal po neprimeranom zásahu bezpečnostných zložiek proti demonštrujúcim študentom v Prahe 17. novembra 1989. Po tejto udalosti mali prevratné zmeny v štáte už neočakávane rýchly spád. Starý režim, po štyroch desaťročiach vlády, bez odporu postupne uvoľňoval všetky pozície.
Politický systém v Devínskej Novej Vsi
Aj v Devínskej Novej Vsi zaniká bývalý politický systém. Reprezentovali ho Miestna organizácia Komunistickej strany Slovenska spolu s viacerými základnými organizáciami KSS v podnikoch, v škole, v útvaroch Pohraničnej stráže, ďalej miestny spoločný výbor KSS (so zastúpením základných organizácií strany z DNV), občanmi volený Miestny národný výbor (MNV) a napokon miestny výbor Národného frontu. Miestny výbor KSS mal koordinovať pôsobenie a vplyv základných organizácií strany na území mestskej časti, kým cez miestny výbor Národného frontu, ktorý združoval všetky tu pôsobiace miestne spoločenské organizácie, si komunistická strana uplatňovala svoje vedúce politické postavenie aj v týchto organizáciách.
Nežná revolúcia spôsobila, že po novembri 1989 v Devínskej Novej Vsi, tak ako v celom štáte, tento systém s výlučným vedúcim postavením komunistickej strany zanikol.
Útvar Pohraničnej stráže
Osobitné postavenie útvaru Pohraničnej stráže v Devínskej Novej Vsi tiež stratilo svoj predchádzajúci politický rozmer tradovaný z obdobia, keď Devínska Nová Ves patrila do prísne stráženého hraničného pásma. V decembri 1989 z rozhodnutia vládnych orgánov tiež v chotári Devínskej Novej Vsi začali pozdĺž Moravy odstraňovať hraničné zátarasy – tzv. železnú oponu. Toto zariadenie zhruba tri desaťročia bránilo občanom vkročiť do prihraničného zakázaného pásma a to z titulu „ochrany štátnych hraníc pred prenikaním záškodníkov a diverzantov zo zahraničia“.
Otvorené hranice
Nemožno sa diviť, že miestni občania od prvej chvíle začali spontánne využívať dlho očakávanú príležitosť na prekročenie hraníc do Rakúska – už bez povinnosti žiadať k platnému pasu ešte aj tzv. „vycestovaciu doložku do kapitalistického štátu“. Rakúske železnice vtedy na určitý čas umožnili československým občanom, dokonca bezplatne, cestovať do Viedne. (Cestovný lístok na vlak z Bratislavy do Viedne stál vtedy 1 korunu a späť opäť 1 korunu. Platilo sa len za jazdu na našom území po štátnu hranicu). Mnohé skupiny z Devínskej Novej Vsi sa ešte v decembri 1989 na vlaku (aj s bicyklami) prepravovali o Marcheggu a odtiaľ robili celodenné cyklistické výlety po rakúskom Moravskom poli (Marchfeld). večer sa potom vlakom vracali späť. Vidieť svoj domov z druhého, po dlhé desaťročia neprístupného brehu Moravy, to bola príležitosť, ktorá mnohých lákala a vzrušovala.
