Istý kňaz povedal v kázni, že svätí ľudia často zomierajú v deň svojich narodenín. Bolo to na zádušnej svätej omši slúženej za Martina Lacka a ja môžem zodpovedne prehlásiť, že tieto slová v Martinovom prípade stopercentne platia. Dnes, 1. januára 2019, by sa Martin dožil 59 rokov, no pred desiatimi rokmi nás predišiel do večnosti. Bolo to 1. januára 2009, presne v deň jeho narodenín.
píše: Ján Žatko
poslanec miestneho zastupiteľstva DNV
Príchod Martina do Devínskej
Martina som spoznal v Devínskej Novej Vsi. Patrili sme do tej istej generácie, ktorá sa v rokoch 1988 – 1989 prisťahovala na sídliská Podhorské a Kostolné. Mali sme deti v rovnakom veku, ktoré chodili do tej istej školy. Stretávali sme sa pravidelne v nedeľu pred kostolom Ducha Svätého a ešte dlho po svätej omši sme spoločne s ďalšími rodinami debatovali na kostolnom kopci.
Martin v miestnom zastupiteľstve
Dostali sme sa spoločne aj do miestneho zastupiteľstva a miestnej rady. Martina si vážili všetci poslanci a poslankyne, bez ohľadu na to, ktorú politickú stranu v zastupiteľstve zastupovali. Martin bol prototypom lokálneho politika, ktorí nám dnes tak veľmi chýbajú. Pri svojom rozhodovaní v zastupiteľstve naozaj myslel iba na záujmy svojich spoluobčanov a nie na svoje vlastné. Pamätám si ako dnes, že v tých prastarých časoch, keď ešte nejestvoval internet, sme spoločne na kolene vyrábali plátok, ktorý sme nazvali Informácie z radnice. Do tohto čiernobieleho nedokonalého letáčika sme sa snažili dostať najzaujímavejšie informácie z každého rokovania miestneho zastupiteľstva a roznášali sme ho osobne do poštových schránok ľudí, ktorí o takúto službu prejavili záujem.
Spoločná dovolenka v Chorvátsku
Dodnes si rád spomínam na spoločnú dovolenku, ktorú sme strávili v Chorvátsku. Bolo to pred viac ako dvadsiatimi rokmi, v roku 1997, keď boli naše deti ešte malé. Päť rodín z Devínskej Novej Vsi si prenajalo jednu vilu neďaleko pobrežia a deti tam prežili nezabudnuteľné chvíle.
Martinov boj s chorobou
Bol to pre mňa šok, keď som sa dozvedel, že Martin je nevyliečiteľne chorý. Bolo to ešte v čase, keď jeho tri deti Katka, Veronika a Ondrej boli veľmi malé. Martin sa však nevzdal. Bojoval statočne so svojou chorobou a najväčšou oporou v tomto období bol pre neho okrem manželky Ivetky Boh. Svoj boj však zvádzal nie kvôli sebe ale kvôli svojim deťom. Nechcel tu zanechať svoju manželku samu s malými deťmi. Chcel jej pri ich výchove čo najdlhšie pomáhať. S Božou pomocou sa mu to aj podarilo. Ešte 17 rokov potom ako mu lekári povedali, že má pred sebou už iba mesiac života, strávil medzi nami.
Martinova rozlúčka
Moja najdojemnejšia spomienka na Martina je z obdobia, keď sa už lúčil s týmto svetom. Asi tri týždne pred jeho smrťou nás s manželkou pozval na návštevu. Zdal sa mi vzhľadom na jeho zdravotný stav úplne v poriadku. Bol čulý a veselý, neležal v posteli, myseľ mal úplne jasnú. Až z rozhovoru sme pochopili, že zariaďuje posledné potrebné veci a že už sám cíti, že je na odchode. Naozaj, o tri týždne od nás odišiel. Som presvedčený, že je to tak, ako spomínal ten kňaz na jeho zádušnej omši. Martin sa na nás už pozerá z neba. Kto ste ho poznali, venujte mu v tieto dni krátku modlitbu a tichú spomienku.
