Prechod východnými Alpami

Alpami
Ján Žatko

Vo štvrtok 10. januára 2019 bolo Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku naplnené na prasknutie. Po roku bol hosťom Turistickej informačnej kancelárie DNV „diaľkoplaz“ Juraj Geleneky z Devínskej Novej Vsi. Prítomní boli zvedaví na jeho krátky film o prechode východnými Alpami. Nikto z prítomných určite svoj príchod neoľutoval. Ocitli sme sa na chvíľu obklopení nádhernou prírodou východných Álp. A zatúžili vyraziť tam tiež.

píše: Ján Žatko
poslanec miestneho zastupiteľstva DNV

Hrebeňovka východnými Alpami

Pred rokom sme spoločne s Jurajom Gelenekym v duchu putovali po slovenských turistických magistrálach celoeurópskeho významu. Moje dojmy spred roka si môžete prečítať v článku Juraj Geleneky: Turistické magistrály. Tento rok nás Juraj Geleneky zaviedol trochu ďalej. Do najväčšieho európskeho pohoria. Do Álp. No a keďže hrebeňový prechod centrálnymi Alpami je kvôli ich štruktúre prakticky nemožný, vybral si za svoj cieľ východné Alpy.

Alpami
Juraj Geleneky začína svoje rozprávanie nad mapou Álp.

Pohorje

Juraj Geleneky začal svoj prechod východnými Alpami spoločne so svojou manželkou Monikou v slovinskom Maribore. Najvýchodnejším výbežkom Álp je horský masív Pohorje, ktorý leží západne od Mariboru. Geologicky sa zaraďuje medzi Južné vápencové Alpy, hoci prevažná väčšina pohoria je tvorená kryštalickými bridlicami. Väčšina Pohorja je zalesnená a to až do najvyšších polôh. Nachádzajú sa tam však aj holé chrbty, predovšetkým v západnej časti masívu. Oblasť je pomerne bohatá na vodu. Nachádza sa tam dostatok prameňov a dokonca i menšie rašeliniská. Najvyšším vrcholom Pohorja sú Črni vrh (1 543 m n. m.) a Velika Kopa (1 543 m n. m.).

 

Alpami
Pohorje, Ribniško jezero.

Kamniško-Savinjské Alpy

Trasa pokračovala cez Kamniško-Savinjské Alpy, horstvo na severe Slovinska a čiastočne tiež na juhu Rakúska. Najvyšším vrchom je slovinský Grintovec ( 2 588 m n. m.) na západe masívu. Kamniško-Savinjské Alpy sú druhým najvyšším pohorím v Slovinsku a na ich území leží najjužnejší bod Rakúska.
Alpami
Kamniško-Savinjské Alpy, Robanov kot – Ojstrica.

Češka koča

Zaujímavosťou je aj to, že v tomto pohorí je Češka koča (Česká chata), fungujúca horská chata, ktorá je postavená vo výške 1 542 m n. m. pod severnou stenou Grintovca. Túto chatu postavila v roku 1900 česká sekcia Slovinského horolezeckého zväzu z Prahy. Začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia bola zrenovovaná a zmodernizovaná, zachovala si však štýl českej ľudovej architektúry. Juraj Geleneky s manželkou využili aj prístrešie tejto chaty.
Alpami
Monika Gelenekyová pri zostupe na Češku koču.
Trasa pokračovala západne od hlavného hrebeňa, kde leží ďalšia časť hôr – skupina Storžič. Má jasne vymedzený pretiahnutý hrebeň a tvorí výrazný val nad Ľubľanskou kotlinou. Na západe susedí s Karavankami. Padá prudko na juh strmými skalnatými úbočiami.

 Karavanky

Karavanky sú pohorie, ktoré spoločne s Kamniško-Savinjskými Alpami tvorí prirodzenú 120 km dlhú hranicu mezi Rakúskom a Slovinskom. V minulosti prechádzalo pohorím veľa dôležitých obchodných ciest. Dnes doprava smeruje cez železničný diaľničný tunel, ktoré spájajú rakúsky Villach a slovinskú Jesenicu. Najvyšším vrcholom je Stol (nemecky Hochstuhl) ktorý leží v nadmorskej výške 2 236 m n. m. priamo na hranici Slovinska s Rakúskom. Karavanky sú zároveň najdlhším pohorím Slovinska. Naprieč celým hrebeňom vedie značený chodník, súčasť „Slovinske planinarske poti“.
Alpami
Stol, najvyšší vrchol pohoria Karavanky.

Karnské Alpy

Naši cestovatelia sa po hrebeni dostali až do bodu, kde sa stretávajú hranice Slovinska, Rakúska a Talianska a ďalej pokračovali po taliansko-rakúskej hranici po hlavnom hrebeni pohoria Karnské Alpy. Najvyšším vrcholom je Hohe Warte (taliansky Monte Coglians) s výškou 2 780 m n. m., ktorý leží na hlavnom hrebeni pohoria priamo na hranici medzi Rakúskom a Talianskom.
Alpami
Hohe Warte, najvyšší vrchol pohoria Karnské Alpy.

Pútavý film a rozprávanie

Juraj Geleneky nám prostredníctvom fotografií, krátkeho filmu a rozprávania prezentoval prírodné krásy a zážitky zo 450 km dlhého prechodu cez slovinské, rakúske a talianske pohoria východných Álp. Určite nielen mňa, ale aj viacerých účastníkov to ťahalo zbaliť si ruksak a vybrať sa po jeho stopách. Tých 450 km neabsolvoval naraz ale na trikrát počas leta 2017. Celkové prevýšenie na trase bolo 29 tisíc metrov. Počas úvodnej časti ho sprevádzala manželka Monika, záver absolvoval s priateľom. Najviac som obdivoval to, že Juraj Geleneky si dokázal všetky potrebné veci na týždenné putovanie po horách zbaliť do malého 10-kg ťažkého ruksaka. Pritom mal so sebou aj jedlo, spacák, karimatku a ždiarsky (bivakovací) vak.
Alpami
Účastníci podujatia.

Ďalšie podujatie TIK-u

Rozprávanie Juraja Gelenekyho zorganizovala Turistická informačná kancelária Devínska Nová Ves, za čo jej patrí veľká vďaka. Už tento štvrtok môžete navštíviť v Múzeu kultúry Chorvátov na Slovensku ďalšie podujatie poriadané TIK-om. Vulkanológ a geológ RNDr. Ladislav Šimon, PhD, bývalý obyvateľ Devínskej Novej Vsi a súčasný predseda Slovenskej geologickej spoločnosti nás zoznámi s vulkanickými fenoménmi stredného Slovenska. Podujatie začína o 18:00.
Alpami
Ladislav Šimon.
Súvisiaci článok

zdroj: wikipédia, fotografie z Álp: Juraj Geleneky

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *