Určite nie každý obyvateľ Devínskej Novej Vsi vie, že na území našej mestskej pulzoval čulý život už na počiatku existencie Slovanov na našom území. Jedným z dôkazov významného osídlenia tohto územia v ranom stredoveku je aj nález veľkého slovanského pohrebiska v katastri Devínskej Novej Vsi. Toto pohrebisko bolo objavené ešte počas prvej Česko-slovenskej republiky v oblasti za dnešným areálom Družstva podielnikov Devín smerom na Devínske Jazero. Od nedele toto miesto jednoducho nájdete, pretože na ňom pribudol nový pamätník.
článok doplnený 31. 10. 2018 o reportáž DTV
píše: Ján Žatko
autor kandiduje za poslanca miestneho zastupiteľstva DNV
Iniciatíva Juraja Strempeka a Matice slovenskej
Vybudovanie pamätníka slovanského pohrebiska inicioval predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v DNV Juraj Strempek. Podarilo sa mu pre túto myšlienku získať starostu mestskej časti Milana Jambora. Odbornú pomoc pri realizácii pamätníka poskytol historik a archivár Jozef Kľačka. Samotný pamätník je dielom akademického sochára Tomáša Polonského.
Slávnostné odhalenie pamätníka slovanského pohrebiska
Slávnostné odhalenie pamätníka slovanského pohrebiska sa uskutočnilo v nedeľu 28. októbra 2018. Zúčastnili sa ho okrem vedenia mestskej časti, zástupcov Miestneho odboru Matice slovenskej v DNV a Chorvátskeho kultúrneho spolku v DNV, dobrovoľných hasičov a množstva občanov aj autor pamätníka akademický sochár Tomáš Polonský a historici Jozef Kľačka, Anton Hrnko a Ivan Mrva. Slávnostný charakter podujatia podčiarkli svojim spevom členky ženskej speváckej skupiny Kytica.
Starosta mestskej časti Milan Jambor vyjadril veľkú radosť z toho, že sa podarilo tento zámer, s ktorým za nim prišiel jeho kolega Juraj Strempek, uskutočniť. Spomenul na to, ako ho pred rokmi oslovili slová profesora Kučeru:
Pred niekoľkými rokmi som bol na jednej konferencii, kde nám profesor Kučera rozprával ako si mi tu v Devínskej šliapeme po našej histórii.
Autor pamätníka slovanského pohrebiska Tomáš Polonský hovoril o tom, ako sa snažil vytvoriť dielo, ktoré by diváka oslovilo nádychom historickosti a archaickosti. Aj preto zvolil ako motív na pamätník staroslovanskú keramiku. Na slávnostnom akte sa k prítomným prihovorili aj prítomní historici.
Príhovor Jozefa Kľačku
V roku 1924 tehelňa, ktorá stála tu za železnicou, zmenila spôsob výroby tehál. Do ílu za začal pridávať piesok. Zdroje piesku našli tu na tomto mieste. Istý nadšenec, ktorý bol šéfom najvyššieho kontrolného dvora vo Viedni, volal sa Jozef Zavadil, chodil tu po chotári Devínskej Novej Vsi a videl, že sa tu ťaží piesok. Zistil, že v tom piesku sa našli kosti. Oznámil to vtedajšiemu archeológovi na Univerzite Komenského Jánovi Eisnerovi a začali tu kopať. Od roku 1926 až do 1933 kopali v tomto priestore a našli tu vyše 800 hrobov. Profesor Eisner odhadol, že tu bolo celkovo asi 1 200 hrobov, z ktorých bola časť zničená dolovaním piesku.
My tu dnes stojíme na tom istom mieste, kde približne tieto hroby boli. V roku 1952 vydal profesor Eisner knižku s názvom Devínska Nová Ves. Vydal ju preto, lebo pôvodne všetko čo tu vykopali odovzdali aj s patričnými inventármi do Národného múzea pri Dunaji. Cez druhú svetovú vojnu práve do tohto krídla padla bomba a zničila celú tú zbierku z týchto hrobov, ktoré tu profesor Eisner odkryl. Rozhodol sa zo svojich záznamov a z poznámok a pamätí vtedajších Novovešťanov Štefana Královiča a Jána Neticha vydať knižku o tom, čo všetko sa tu našlo. Je to objemná kniha, ktorá obsahuje nielen údaje o každom hrobe, ktorý oni našli, ale poskytuje aj pohľad na to aký význam má toto pohrebisko. Konštatuje, že na základe týchto hrobov v ktorých prevláda slovanské obyvateľstvo a nie Avari, a na základe ich množstva je možné usudzovať, že práve tu žil ten ľud, ktorý sa spomína vo Fredegarovej kronike. Tá spomienka je viazaná s prvým slovanským štátom na území strednej Európy, ktorý my zo školských lavíc poznáme ako Samovu ríšu. Trvala 35 rokov od 624 do 658. Domnievam sa, že je rozumné upozorniť na to, že tu na tomto mieste žili tí, ktorí bojovali s Frankami a pomohli Slovanov presadiť sa v histórii.
Z príhovoru historika Antona Hrnka
Keď sa pozrieme na neďaleký Devín, vidíme že toto je taká naša Trója. Všetky civilizácie, ktoré niečo znamenali v tomto priestore, mali oporný bod či už v Devíne alebo v Bratislave. Bolo to preto, že z hľadiska vtedajších komunikačných možností bolo veľmi dôležité územie kde sa spájajú Alpy s Karpatmi . Devínska brána bol veľmi malý úzky koridor, kde ľudia vedeli prejsť Dunaj. Ľudia nevedeli prechádzať močiare a Dunaj ako veľká rieka mala veľké množstvo močiarov popri svojich brehoch. Takže smerom na sever aj na juh to boli desiatky a možno aj stovky kilometrov, kde sa dal Dunaj opäť prejsť. Preto tieto miesta boli vždy tak významne osídlené.
Z príhovoru historika Ivana Mrvu
Máme u nás toľko unikátov a málo o nich hovoríme, málo o nich vieme a málo ich aj propagujeme. Aj preto je veľmi dôležité, aby sme aj takéto vzácnosti, lebo toto je najväčšie dosiaľ objavené slovansko-avarské pohrebisko, ukázali nielen sebe a našim potomkom ale aj celému svetu. Lebo tu skutočne žili ľudia, pracovali, zomierali a bojovali, tak ako sa Samova ríša vyvíjala. Je to aj taký obraz tej slovenskej spoločnosti. Kým bol Samo pevný vodca na čele, tak tá ríša vzdorovala Frankom. Vieme, že porazili Frankov a známeho franského kráľa Dagoberta. Ale keď Samo zomrel, tak sa začali Slovania, alebo Slováci, naši predkovia, opäť hašteriť medzi sebou. 200 rokov tu nebol žiadny štátny útvar a dokonca Avari si nás opäť podmanili.
Doplnené 31. 10. 2018 o reportáž DTV: