Zajtra máme poslednú, štvrtú, adventnú nedeľu. Hneď po nej nasleduje túžobne očakávaný Štedrý večer. Sviatok, počas ktorého si pripomíname narodenie Ježiša Krista a deti sa tešia na množstvo darčekov pod vianočným stromčekom. Prečítajte si pri tejto príležitosti niekoľko myšlienok z adventného príhovoru správcu farnosti Andreja Kalamena, ktorý priniesla DTV na začiatku adventu. Celý príhovor si môžete pozrieť, keď si otvoríte link v závere článku.
píše: Ján Žatko
poslanec miestneho zastupiteľstva DNV
Historický rozmer adventu
Adventné obdobie má výnimočnosť v tom, že má viaceré rozmery. Väčšina ľudí vníma adventné obdobie iba v príprave na Vianoce. To je ten historický rozmer. Pred 2 tisíc rokmi sa v Betleheme narodil Ježiš Kristus, ktorý je pre nás Mesiášom, Spasiteľom. To znamená každý rok v adventnom období sa počas štyroch nedieľ pripravujeme na udalosti Vianoc. Na udalosť narodenia.
Liturgický rozmer adventu
Advent má pre nás aj rozmer liturgický. Ten vnímame hlavne v kostole. Prvú adventnú nedeľu sme tu v kostole požehnávali adventné vence. Nielen ten adventný veniec, ktorý máme tu v kostole. Ľudia si sem prinášali pri každej svätej omši adventné vence, ktoré sme im požehnávali. Potom si ho doma počas celého adventu zapaľujú a môžu sa pri ňom modliť alebo čítať zo Svätého písma.
Kresťanský rozmer adventu
Pre nás veriacich veľmi dôležitý rozmer adventu je to, že celý náš život je adventom. Pretože my žijeme v očakávaní príchodu Ježiša Krista. Na jednej strane to môže byť ten druhý príchod, ktorý prisľúbil Ježiš, že príde na konci vekov. Ale aj celý náš život, pretože pre nás smrť neznamená koniec. Pre nás smrť znamená stretnutie s Ježišom, stretnutie s Bohom. Takže celý náš život je adventom. Preto je advent taký výnimočný, preto je pre nás dôležitý.
Advent je čas zastavenia
Niekedy je dôležité dokázať si vyhradiť ten čas. Možno v tom, že večer nepreflákam čas niekde nejakými zbytočnosťami. Že si naozaj zapália tú sviečku na adventnom venci a zoberú nejakú dobrú knihu. Prečítajú si pár strán, možno aj niečo z toho evanjelia. Ja si myslím, že každý z nás je schopný napriek uponáhľanosti doby, napriek povinnostiam, nájsť si každý večer nejakých 10 minút, kedy sa zastavíme.
Advent je čas nasmerovania
Advent je obdobím, kedy sa človek zastaví, zamyslí sa nad sebou. Možno advent ani nie je tak o tom čo žijeme, ale skôr kam smerujeme. Lebo to je očakávanie… Advent je aktívne čakanie. Možno práve toto je taký rozmer adventu. Ani nie tak čo je za mnou, ako tak čo je predo mnou. Kam chcem nasmerovať svoj život.
Vianoce nie sú len krásne a romantické
Vianoce sú pre nás dnes už obdobím krásnym a romantickým. Pred 2 tisíc rokmi neboli obdobím krásnym a romantickým. Pred 2 tisíc rokmi to bol príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí prichádzajú do Betlehema a nemajú kde spať. Lepšie povedané, nemali miesto, kde by sa dalo spať. To znamená, že nachádzajú len nejakú jaskyňu, nejakú maštaľ, kde Mária porodí svojho prvorodeného syna. To nie je ani romantické, ani pekné, tak ako to my vnímame. Je to ťažké, je to bolestivé. A potom to, čo je zaujímavý príbeh tých prvých Vianoc je o tom, že tí prví, ktorí sú pozvaní, sú pastieri. My to berieme tak romanticky, že pastieri prišli, poklonili sa. Ale musíme vnímať to, že čím boli pastieri pred 2 tisíc rokmi. Zo začiatku povolanie pastiera bolo niečo vzácne. Veď aj praotcovia ako Abrahám, Izák, Jakub, Mojžiš boli pastieri. Ale v období pred 2 tisíc rokmi pastieri boli úplne mimo spoločnosti. Bývali tam v tých betlehemských poliach a nemohli ísť do mesta, do Betlehema, pretože boli považovaní za nečistých. Ak chcel pastier vstúpiť do synagógy, týždeň sa musel umývať. To znamená, to boli tí najposlednejší. Oni ich brali ako zvieratá, pretože so zvieratami bývali v jaskyniach. A títo sú ako prví pozvaní k tomu, aby sa poklonili novonarodenému Mesiášovi.
Boh je stále s nami
To znamená, Vianoce sú dnes možno romantické, krásne, plné radosti, pokoja, ale pred 2 tisíc rokmi takými neboli. Možno to je to uvedomenie pre ľudí, ktorí prežívajú ťažkosti, smútok, bolesť aj počas tých vianočných sviatkov. Ktorí možno majú bolesť z toho, že niekoho stratili. Možno majú iné ťažkosti v rodine. Naozaj to nie je pre nich o tom, že aha aké je to krásne, oslavné. Že pred tými 2 tisíc rokmi to bolo tiež všetko ťažké, komplikované. Podľa mňa v tom bolo asi aj kopec sĺz a bolesti. Pretože ani Mária, ani Jozef to nechápali, tomu nerozumeli. Oni sa k tomu stavali tak, ako sa staviame my. Mám porodiť Božieho syna a teraz ho porodím niekde v chlieve? Pre nich to muselo byť ťažké. Zo znamená, že to nebolo romantické. Prajem aj tým, ktorí majú ťažkosti vo svojom živote a možno tieto Vianoce budú pre nich smutné a možno ešte viacej na nich ten smútok doľahne práve v tomto období, aby si uvedomili že aj pred 2 tisíc rokmi to bolo ťažké a bolestné…Toto je také pozvanie, že aj napriek tomu, že prežívame bolesť a ťažkosť, tak Boh je stále s nami. A on vie, čo je to bolesť a ťažkosť, v tomto nie je teoretik.
Vianoce a komercia
Vianočné sviatky asi už vždy budú mať aj ten rozmer komercie, aj obchodu… V Bratislave na Hlavnom námestí máme Vianočné trhy, ktoré začínali ešte predtým ako začal advent. Napriek tomu že sú vianočné, skončia ešte skôr než prídu Vianoce. Je to zaujímavé, že sú vianočné a keď budeme sláviť Vianoce, tak už trhy nebudú, nebudú ani stánky. Asi to k tomu patrí a bola by hlúposť, keby sme proti tomu bojovali. My veriaci sa musíme učiť aj v tejto spoločnosti, že tu nie sme postavení preto, aby sme bojovali proti. Možno to za čias komunizmu bolo fajn. Bolo to také zomknutejšie, že sa bojovalo proti. A tá sloboda priniesla niečo ťažké, že my zrazu máme bojovať za. Za niečo pekné a hodnotné. A ja mám taký pocit, že toto nám ľuďom ide omnoho ťažšie. Je pre nás ľahšie, keď máme nepriateľa a vieme proti nemu bojovať. A zrazu ako keby bolo pre nás ťažké, keď sa nevieme zomknúť, keď máme bojovať za niečo dobré a pekné. A pre nás veriacich aj ten obrovský dar do tejto spoločnosti môže byť v tom, že ukazujeme podstatu Vianoc.
Posolstvo kresťanských Vianoc
Posolstvo kresťanských Vianoc má v sebe obrovskú hĺbku. Nielen tú duchovnú, ale aj medziľudskú. Učí nás správať sa jeden voči druhému. Byť pozorný. To, čo nás celé evanjelium učí Ježiš. Myslím, že my toto môžeme ponúknuť. Je zbytočné teraz vymenuvávať čo je zlé, čo by malo byť inak. Skôr je pre nás pozvaním aj do tejto spoločnosti hovoriť: Aha toto je krásne, prečo by sme nemohli robiť toto, veď je to také pekné. A to nie iba v tom rozmere duchovnom, ale naozaj v rozmere medziľudských vzťahov.
Adventný príhovor správcu farnosti DNV Andreja Kalamena
Tu si môžete pozrieť celý adventný príhovor správcu farnosti DNV Andreja Kalamena tak ako ho zaznamenali pre DTV Jana Martanovičová a Branislav Vyhlídal.