Ako využiť dažďové vody v rodinnom dome

Peter Borecký

Pred časom tu bol článok o zelených strechách a v rámci diskusie na Facebooku k tomuto článku som prezradil, že na dome máme okrem menšej plochy zelenej strechy aj systém zberu a využitia dažďovej vody. Bol som požiadaný, aby som k tomu niečo napísal, tak tu je pár postrehov a skúseností.

píše: Peter Borecký

Ako sme k tomu prišli?

Celé to vzniklo v podstate náhodou. Keď som bol na stavebnom úrade konzultovať možnosti riešenia prestavby staršieho rodinného domu, dostal som informáciu, že úrad nedovolí vypúšťať žiadne dažďové vody do kanalizácie alebo na terén, dokonca ani zachovať existujúce vyústenie na chodník. Všetky dažďové vody treba zlikvidovať tam, kde ako zrážky spadnú – teda na pozemku. Priznám sa, že nie som úplne-úplne ekologicky orientovaný (nemáme pasívny dom ani rekuperáciu, nejazdím na elektromobile ani hybride, nie sme „zero-waste“ ani nenakupujeme v bezobalových obchodoch), ale tomuto argumentu rozumiem – veď keby na danom mieste nebola žiadna zástavba, tak tá voda by zrejme všetka vsiakla do pôdy. A vieme, ako vyzerá mestská kanalizácia počas prívalových dažďov – je zahltená, pretože odvádza dažďové vody z väčšiny ciest, parkovísk, striech, voda rýchlo „zhučí“ z tvrdých povrchov cez „tobogany“ kanalizačných potrubí a v mieste, kde je „hrdlo fľaše“, skôr, ako skončí v Dunaji, sa hromadí, nestíha odtekať a cez kanalizačné poklopy vyteká na povrch… Takže rozumiem tomu, prečo úrady nedovoľujú púšťať dažďovú vodu do verejnej kanalizácie.

Profesiou som niečo medzi stavebným inžinierom a architektom. Prestavbu domu som si navrhoval sám (samozrejme so zohľadnením požiadaviek vyplývajúcich zo zasadaní rodinnej rady, a aj ďalších požiadaviek úradov, noriem, vyhlášok a podobne ). Riešenie, ako sa zbaviť vôd na vlastnom pozemku, mi bolo jasné – vsakovacie bloky. To sú plastové kocky, podobné prepravkám na fľaše, ktoré sa zostavia do väčšieho celku, zakopú do zeme, obalia netkanou textíliou, zhora prisypú a do nich sa zaústi kanalizácia zo striech a spevnených plôch. Vzniknutá dutina umožňuje, aby sa tam nahromadila dažďová voda, a tá potom môže postupne vsakovať. Intenzívny dážď väčšinou netrvá dlho, múdri tvrdia, že najviac 15 minút v kuse. Ak aj prší celú noc, alebo aj niekoľko dní, tak to zase nie sú veľké úhrny za hodinu. Projektakt-vodár vie vypočítať a navrhnúť objem takéhoto vsakovacieho systému podľa plôch, z ktorých sa dažďové vody zbierajú. Podľa parametrov podložia, hlavne podľa schopnosti vsakovať vodu, lebo tá je iná v štrkovom podloží, a iná v ílovitých pôdach.

Len som si zároveň predstavil tú zhromaždenú vodu, ako tam postupne vsakuje (možno aj niekoľko dní) a zatiaľ používam pitnú vodu na polievanie. To bol ten moment, keď som sa zamyslel nad možnosťou využitia dažďovej vody a začal som na internete študovať veci okolo toho.

Ako to celé funguje?

Najviac informácií som našiel na stránkach manadatrading.sk a ekodren.sk. Vďaka nim som začal uvažovať s využitím vody nielen na polievanie, ale aj ako úžitkovej vody v dome. Lebo využitie len na polievanie je trochu zradné. Takmer polovicu roka, od jesene do skorej jari, kedy polievať netreba, je vody dostatok. Naopak, v lete, keď polievať treba, nie je poriadne ani nazbieraná dažďová voda. Zaujala ma informácia, že dažďová voda je vhodná na pranie – je mäkšia, vďaka čomu je bielizeň lepšie opratá (lepšie sa vymyje špina aj saponáty) a stačí používať menšie množstvo pracích saponátov.

Schéma princípu fungovania (zdroj: www.manadatrading.sk).

Toto bolo zadanie do projektu, a hoci kolega projektant-vodár Tomáš sa s týmto systémom dovtedy nestretol, bol ochotný sa tomu povenovať a naštudovať si niečo nové. Musel ísť samozrejme do väčšej hĺbky, ako ja. Po konzultácii s firmou Elwa navrhol riešenie s podzemnou nádržou kapacity 8 m3, z ktorej pokračuje prepadové potrubie do vsakovacích blokov. Veľkosť nádrže vyplýva z plochy striech, z ktorých sa voda zbiera. Malo by to byť vypočítané na 2-týždňovú zásobu, ale zároveň by sa nádrž mala párkrát do roka zaplniť úplne, aby sa prepláchla. Hrubé nečistoty zo striech, ktoré sa nezachytia priamo pri dažďových zvodoch v lapačoch splavenín, ostanú vo filtračnom koši tesne pred nádržou. Menšie nečistoty vyčerpané spolu s vodou z nádrže sa zachytia na dvoch filtroch v strojovni (hrubšom a jemnom), takže voda je na ďalšie použitie úplne číra. Vďaka umiestneniu pod zemou, v tme a stabilnej teplote, nedochádza k znehodnoteniu vody riasami alebo hnilobnými procesmi. Úroveň vody v nádrži kontroluje riadiaci systém s plavákom, v prípade nedostatku vody v suchom období nádrž automaticky dopúšťa pitnú vodu – ale len na nejakú minimálnu úroveň, aby ostal priestor na ďalšie dažďové vody, ktoré môžu pritiecť neskôr. Odčerpávanie je pomocou zveseného čerpadla. To ale nie je až úplne pri dne, takže nečistoty, ktoré klesnú ku dnu, tam aj ostávajú. Aby sa ich tam nenahromadilo priveľa, odporúča sa vyčistiť nádrž 1x do roka (niektorí výrobcovia hovoria, že stačí raz za 5 rokov).

Toto bol ideálny teoretický projekčný stav, potom ale prišla realita …

Osádzanie nádrže (zdroj: profil GPS TEAM na Facebooku).

 

Realizácia a uvedenie do prevádzky

Dodávateľ postupoval podľa projektu, ale firma Elwa prestala vyrábať danú veľkosť nádrže a hľadali preto iného výrobcu – vybrali firmu Daksys. Od nej sú však len niektoré komponenty a celok potom nie je ucelený systém, ale mix od viacerých výrobcov. To by nevadilo, keby to bolo celý čas pod dohľadom jedného zhotoviteľa. Ale bolo to v dobe, kedy začal byť na trhu nedostatok stavbárskych kapacít a dodávatelia prestávali byť schopní realizovať zakázky za zazmluvnené ceny. Subdodávateľskú vodársku firmu vraj majiteľka zavrela úplne, na stavbe potom pokračoval len jeden z jej bývalých zamestnancov. Personálne rošády nastali aj u hlavného dodávateľa, na konci na stavbe (aj manuálne) pracovali len dvaja inžinieri, ktorí okrem iného robili aj pripojenie nádrže. Nakoniec sme sa rozišli nie úplne v dobrom. My sme sa s rodinou sťahovali prakticky ešte na stavenisko a veľa vecí ostalo nedokončených. Ani systém využitia dažďových vôd nebol sfunkčnený, strojovňa nebola vôbec oživená, a navyše vďaka vtedajšiemu spádovaniu terénu a neupravenému povrchu voda stekala do nádrže cez poklop (ktorý bol aj zle výškovo osadený). Voda tam so sebou splavovala hlinu, takže nebola použiteľná. Keď sme vlani v septembri dávali robiť záhradu, záhradníci síce nádrž 2x vyčerpali a vyčistili, ale zavlažovací systém nakoniec aj tak napojili na pitnú vodu, rovnako pitná voda išla do práčky a do WC nádržiek, hoci rozvody v dome boli pripravené ako zdvojené – pre pitnú a pre úžitkovú vodu. Nakoniec sa systém kompletne podarilo oživiť až v júni tento rok, po tom, ako sa tam vystriedali ďalší traja vodári (pričom nastavenie riadiacej jednotky čerpadla som musel zvládnuť sám, podľa návodov z internetu). V priebehu júna sa ale zásoby vody z daždivého mája rýchlo minuli, prítoky neboli skoro žiadne, a suché leto pokračuje, takže opäť fungujeme na pitnú vody, aj keď už cez funkčný systém. Takže finančný prínos momentálne nie je žiadny… Ale aby to nebol len výpočet negatív – pár opraní v práčke ešte v júni išlo na dažďovú vodu a manželka si to pochvaľovala, bielizeň bola mäkšia, menej sa krčila a lepšie sa žehlila.

vody
Osadená a čiastočne obsypaná nádrž.
vody
Dopájanie potrubí k nádrži a vsaku (ten je v menšom výkope vzadu).

Dotácia od magistrátu

A ešte jedno pozitívum sa nám ale predsa podarilo – ešte v lete 2017 manželka objavila výzvu magistrátu na podávanie žiadostí o príspevok na hospodárenie s dažďovou vodou. Magistrát ponúkal dotáciu až do 1 000 €, usúdili sme, že by sme mohli spĺňať stanovené kritériá. Pár večerov som venoval príprave podkladov, projektová dokumentácia bola vlastne pripravená a zvyšok podkladov pozostával z vyplnenia žiadosti, zostavenia prehľadu nákladov na systém, prípravy fotodokumentácie a doplnenia pár ďalších dokladov. Dotácia nám bola schválená v plnej výške, podmienkou jej vyplatenia bolo preinvestovanie minimálne 2-násobku dotácie do konca roka. Našťastie nebolo potrebné preukázať sfunkčnenie systému v danom momente. V decembri 2017 totiž bola len osadená nádrž v zemi a na stavbu boli dodané komponenty (filtračný kôš, čerpadlo, plavák, riadiaca jednotka dopúšťania s kabelážou a so snímačmi hladiny). Našťastie toto celé tvorilo väčšiu sumu, ako 2 000 € („našťastie“ z pohľadu vyplatenia dotácie – z pohľadu toho, že som zvyšok musel zaplatiť, by som povedal, že bohužiaľ ). Evidujem, že dotácie prideľujú aj tento rok (podľa webovej stránky magistrátu prijímajú žiadosti do 30. 9. 2019), treba byť však pripravený aj na realizáciu a jej zdokladovanie do konca roka, inak dotáciu magistrát nevyplatí.

Čo by som z dnešného pohľadu spravil inak?

  • Pýtal by som sa (projektanta, dodávateľa systému), či objem nádrže, ktorý vypočítal, naozaj nemôže byť väčší. V lete sa celý objem nádrže minie veľmi rýchlo.
  • Požadoval by som, aby to bol ucelený systém, nie „skladačka“ z rôznych komponentov. Vlastne u nás to tak malo byť, len sa to akosi nepodarilo. A možno by stačilo mať dobrého dodávateľa, ktorý sa s tým vysporiada, ale to sa tiež nepodarilo…
  • Doplnil by som systém o sledovanie úrovne hladiny v nádrži a meranie spotreby vody (niektorí výrobcovia to ponúkajú). Aby som mal aspoň nejaký prehľad, dal som dodatočne namontovať vodomer na výtok z nádrže, ale ten dáva trochu klamlivé údaje – nerozlišuje, či je to skutočná dažďová voda, alebo dopustená pitná. Zvažujem, že dám namontovať druhý vodomer na dopúšťacie potrubie, z rozdielu ich hodnôt potom budem vedieť zistiť spotrebu dažďovej vody a spotrebu pitnej vody na úžitkové účely.
  • Pýtal by som sa projektanta, či nevie vymyslieť spôsob prepínania medzi pitnou a úžitkovou vodou. Asi to bude problém, lebo z hľadiska platnej legislatívy musí byť pitná voda striktne oddelená od úžitkovej. Ale privítal by som možnosť napájať v letnom období nádržky WC pitnou vodou (vďaka dnešným úsporným systémom splachovania to nezamáva spotrebou pitnej vody, a v lete mi príde dažďová voda vzácnejšia), a naopak, v zime by som WC napájal úžitkovou vodou, vtedy je jej prebytok, keďže je viac zrážok a nemíňa sa na zavlažovanie, tak nech sa spotrebováva aspoň takto. A na pranie by som nechal dažďovú vodu vždy. Na to treba ale myslieť dopredu – my máme úžitkovú vodu v dome spojenú pre WC aj práčku, vzájomne sa už nedajú oddeliť – čiže pre takéto riešenie treba mať 3 samostatné rozvody vody: práčka (vždy dažďová), WC (prepínateľná) a ostatok (vždy pitná).
vody
Poklopy sú síce hlboko osadené, ale šikovní záhradníci si pomohli so starými tehlami a manželka dotvorila…
vody
Strojovňa v suteréne domu.
vody
Voda je čistá, číra a bez zápachu.

A ako je to s návratnosťou?

To celkom neviem posúdiť, keďže mi samému nesedia čísla .

Ale keď som sa snažil dopočítať k nejakým realistickým hodnotám, odhadujem spotrebu dažďovej vody, a teda úsporu pitnej vody, na cca. 70 m3 za rok.

Presnú výšku investície nemám vypočítanú, lebo veľa nákladov bolo zahrnutých v rámci stavby (výkopy, rozvody úžitkovej vody v dome) a je ťažké ich samostatne vyčísliť – ale celkovo to bude niekde medzi 5 000 – 7 000 €.

Takže keby sme chceli spočítať návratnosť – rátajme náklad 6 000 €, tak pri cene vodného a stočného zaokrúhlenej na 2,40 €/m3, ktoré nemusím zaplatiť vodárňam, to vyjde na 35 rokov, a pri započítaní dotácie už len 29 rokov … V budúcnosti ale cena vodného a stočného môže výrazne stúpnuť, keďže tieto ceny sú inde v Európe až 6-násobne vyššie – a čísla budú zase vychádzať inak.

Samozrejme, tá návratnosť asi nemôže byť jediný pohľad na vec, prínos vidím v možnosti prania v mäkšej vode, v zavlažovaní vodou, ktorá je pre rastliny prirodzená (je to tá voda, ktorá napršala – čiže tá, ktorá by ich zavlažovala bez zásahu človeka). A dobrý pocit, že sme aspoň nejako pomohli planéte (a to hovorím ja, ne-ekológ – keď už so znižovaním produkcie plastových odpadov alebo produkcie CO2 sme na tom horšie)…

2 komentáre k “Ako využiť dažďové vody v rodinnom dome”

  1. Zaujimave, drzim palce, nech to vyjde. Skoda takto nechat vodu, ktora sa da tymto sposobom pouzit. Urcite by to prospelo aj nasej ekonomike

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *